 |
| Užhorod |
Druhým veľkým výletom v lete 2017 bola cesta na Ukrajinu. Nápad mi skrsol v hlave niekedy cez Vianoce, kedy som si iba tak z nudy narazil na stránku ukrajinských železníc. Zistil som, že vlaky sú tam neuveriteľne lacné, takže som okamžite začal špekulovať ako z toho spraviť zaujímavý výlet. Nakoniec sme z toho vymysleli takmer týždňovú cestu vlakmi až do Kyjeva.
 |
| V R601 |
Pôvodne to vyzeralo na celkom veľký záujem, no ako to už chodí, časom je menší a menší. Nakoniec sme sa dali dokopy štyria, ja, Krumpi, Harty a Lucka. Kúpili sme si lístky a tešili sme sa na cestu. Nepríjemným prekvapením bolo, keď Lucka zistila, že už nemá platný pas a nový vybaviť nestíha. A tak sme ostali traja...
 |
| V Dobrých časoch... |
V trojici sme teda vyrážali v prvý školský deň na východ. Nasadli sme na prvý vlak do Košíc a dospávali sme krátku noc. Prekvapivo nám 6-hodinová cesta nepripadala ani veľmi dlhá, čo bolo celkom dobrou vyhliadkou na zdĺhavé cestovanie ukrajinskými vlakmi, ktoré nás čakalo.
 |
| Bus v Košiciach |
V Košiciach sme boli načas, tesne pred obedom. Vybehli sme do mesta, rýchlo kuknúť na námestie a potom sme zašli do vychýreného podniku Dobré časy, kde mali už otvorené a bolo tu plno gymnazistov zo škôl. Tešili sme sa na super pivko, to sme aj dostali. Do odchodu autobusu nezostávalo veľa času, svižným krokom sme šľapali na košický autobusák. Lístky sme mali kúpené dopredu cez Eurolines, ukrajinský, vlastne čínsky autobus nás trošku prekvapil. Nasadli sme, autobus sa postupne plnil a poloplný vyrazil na ukrajinskú hranicu.
 |
| Železničný vokzaľ |
V Michalovciach pristúpili ďalší ľudia, takže autobus vôbec nešiel prázdny. Potom som zaspal a zobudil som sa až na hraniciach. Slovenská kontrola bola rýchla, teda až na týpka z Argentíny, ktorému pas kontrolovali nejak dlhšie. Bol dosť prekvapený, že je tu hraničná kontrola. Snažili sme sa mu vysvetliť, že vychádza zo Schengenu, no nechápal to. Tak sme skúsili Európsku úniu, no ani to nejak nepobral a tak sme sa už viacej nesnažili a nechali ho čudovať sa nad pasovou kontrolou.
 |
| Kostol |
Ukrajinská strana bola pomalšia, ale stále v pohode, nečakalo sa v rade, iba colníci boli pomalší. Ale smerom na Slovensko to vyzeralo horšie... Dostali sme pečiatku a všetci traja sme sa tak prvýkrat ocitli na ukrajinskom území...
 |
| V Kaktuse |
Autobus došiel na Avtostanciu, kde sme vystúpili a začali špekulovať, čo ďalej. Hneď vedľa je železničný vokzaľ, tak sme šli rovno tam, nechať si vytlačiť lístky na nočný vlak do Ľvova. Na vnútroštátne vlaky stačí výtlačok z domu, no ak sú vo vlaku medzinárodné vagóny, tak treba navštíviť kasu. Okrem toho sme chceli stornovať Luckin lístok, po chvíle dohadovania sa a neporozumenia si s tetou sme pochopili, že peniaze sa vrátia na účet. A veru tak aj bolo...
 |
| Podvečer v meste |
Čo bolo treba sme mali vybavené a mohli sme sa tak už naplno venovať Užhorodu. Teda, ešte nie úplne... Nemali sme ešte ukrajinské hrivny. Cestou do centra sme si už obzerali mesto a pozerali po zmenárňach. Dorazili sme až do centra, kde sme zašli do zmenárne v zlatníctve, kde mali najlepší kurz. Vymenili sme peniaze a okamžite sme zamierili do Kaktusu, odporučeného podniku naproti. Dali sme si pivko, spravili poriadok v peniazoch a mohli sme si ísť obzerať pamiatky mesta.
 |
| Kostol pod hradom |
Najprv sme zamierili na hradný kopec. Cestou sme mali pekný veľký kostol, ktorý sme nemohli obísť. Hrad bol neďaleko, no nie je z neho veľa vidno, chcelo by to ísť na prehliadku do vnútra. Z hradu sme zišli dláždenou ulicou, kde bol v jednom mieste prepad vedúci až niekam po Mohorovičovu diskontinuitu. Vrátili sme sa na nábrežie a oblačnosť sa trochu roztrhala, takže sa nad Uhom rozlialo krásne mäkké podvečerné slnko.
 |
| Uh / Už |
Prešli sme sa po nábreží a došli sme na námestie, kde stojí tzv "biely dom", správny úrad Zakarpatskej oblasti. Vrátili sme sa do centra a pomaly sa stmievalo. Rozhodli sme sa zájsť na nákup do Vopaku. Nakúpili sme nemalý nákup a platili sme 156 hrivien /cca 5€/, no proste krása. Potme sme sa vybrali na večeru.
 |
| Biely dom |
Mali sme dobrý tip na reštauráciu Vertep, no v pondelok nás už o deviatej nepustili dnu. Tak sme našli inú, volala sa Astika. Na večeru sme si okrem pivka a tradičných miestnych jedál /mix uhorskej a ukrajinskej kuchyne/ dali aj vodečku, keďže boli všetky strašne lacné,tak sme si nechali poradiť najlepšiu. Vštko bolo výborné, a nechali sme tu každý nejakých 150 hrivien...
 |
| 5€ nákup... |
Do odchodu vlaku sme mali ešte kopu času, no takto neskoro tu už nebolo veľmi čo robiť. Ale jedna výnimka sa našla, pivovar Ungweiser nás zachránil... Vlak išiel nejakpred polnocou, na cestu na stanicu sme si nechali rezervu. Cestou sme načali kúpenú Chorticiu, bola dobrá. Na stanici sme nečakali, vlak už bol pristavený. Nastúpili sme a sadli na svoje miesta. Už len samotný vagón bol zážitkom, veľkopriestorový spací vagón je topka! Mne sa ušlo výherné miesto dole, Krumpi a Harty boli hore. Vlak sa pohol a my sme zaľahli na ležadlách.
 |
| Večera v Astike... |
Komentáre
Zverejnenie komentára