Jondyho zápisky

Touama - Col du Tichka - Ait Benhaddou - Ouarzazate - Kasbah Amidril - Dadès Gorge - Tinghir - Todgha Gorge - Erg Chebbi - Col du Zad Ráno sme naskočili do Dáčie a vypálili do priesmyku Tichka na druhú stranu Atlasu, na bájnu Saharu. Cesta bola celkom dlhá s luxusnými serpentínami a zárezmi, kde sa na nejaký odpoúčaný sklon svahu nehrali. Cestou sme pofotili pár fotiek a v klesaní nás prvýkrát zastavili na checkpointe. Stačili im doklady. Pod Col du Tichka Ako prvé na saharskej strane Atlasu sme šli do Ait Benhaddou, pevnosti v Unescu. Pevnosť je tradične uplácaná z hliny a slamy, a evidentne sa jej úplne nepáčili nedávne dažde, takže miestami boli niektoré časti celkom K.O., trošku ich rozplavilo... Ale miesto fakt pekné. Ait Benhaddou Prešli sme okolo hollywoodkych kulís pri Ouarzázate, kde sme pukli obedík a nakúpili datle. Za mestom už začala pravá jazda Saharou. Ja som si Saharu predstavoval ako vyprahnuté miesto, kde bude 40° na slnku. Bolo 25° a Sahara nás privítala prívalovým d

Bratislava - Budapešť - Marakéš - Imlil - Touama Maroko sme viac neplánovali, než plánovali, ale jedného dňa sme sa rozhodli, že ideme. Sledovali sme letenky a v príhodnom čase sme kúpili spiatočné z Pešti za 120 éčok. Termín fajn, polka septembra. Dokonca sme šli tentokrát štyria, okrem klasickej zostavy aj Harty. Výlet začal tak tradične, kedy Krumpi zas a znova potvdil, že je to čo voda a potok... Naprostá klasika, stojíš na hlavnej šťanici a tam ti pípne Messenger, že je električke a bude tam v minútu odjazdu. Samozrejme, že mal všetky letenky a lístky. Vlak došiel s náskokom, tak sme skúsili ukecať sprievodcu aby počkali pár sekúnd, než dobehne zo zastávky. Nesúhlasil, tak sme iba čakali na Krumpiho. Výpravca začal vypiskovať, sprievodcovia odpiskovali, no nejak sa nevedeli dopískať k správnemu odpískaniu vlaku. Popiskovali, až sa zrazu na peróne zjavil Krumpolec, naskočil do vlaku a ten sa hneď pohol. Počkali sme až sa vydýchal, aby nabral energiu na zaslúžené mučenie... Demencia

Iași - Cluj - Budapest - Bratislava Niežeby východné Rumunsko bolo nejaké extra rozvinuté, ale po skoro dvoch týždňoch strávených na Ukrajine, v Podnestersku a Moldavsku sa človek oprávnene cíti ako v kolíske civilizácie. Našli sme si pekný apartmánik, tetka na nás spustila rumunsky, že to máme do dvanástej. Niežeby sme jej rozumeli, ale pochytili sme slovo dvanásť a postupne sme pochopili, že vtedy asi máme vypadnúť. Večer sme si prešli cesntrum aj s miestnym párty-panelákom. Brutalistické Iași Ráno, než sa klasicky Krumpi s Tomášom vyhrabali, tak som vybehol do Copou na kešky. Potom sme odovzdali ubytko a na Gare kúpili lístky. Najprv na nás nahučala po rumunsky bába na kase, tak sme sa nasrdili a lístky kúpili v automate. Nočák už mal európsku cenu, takže stál asi 25 €. Pomotali sme sa centrom, obzreli obrovské množstvo biseríc /kostolov/ a zastavili sme sa na jedlo, kde všetko tradične trvalo 2 dni.  Historické Iași Hlavnou pamiatkou Jasov je Palatul Culturii, dalšia megalomanská s