Jondyho zápisky

Dar Bouazza - El Borouj - Ouzoud - Imi n'Ifri - Setti Fadma - Marakéš Po kúpaníčku v oceáne sme vyrazili späť do vnútrozemia, za zaujímavosťami Marockej Mesety /náhornej plošiny pod Atlasom/. Priblížili sme sa kus po diaľnici, ďalej sme však pokračovali po miestnych okreskách. Hneď za zjazdom nás preventívne pobuzerovala kráľovská garda. V mestečku El Borouj sme sa zastavili na obed do nejakej miestnej reštaurácie. Neboli sme schopní sa dohovoriť absolútne nijak, našťastie sme sa rukami doposunkovali k tomu čo chceme. 2 tadžíny, čaj a každému ešte po jednom "kebabe" do ruky. Dohromady asi za 100 dirhamov, čo je vlastne skoro zadarmo. A nikto nás nechcel odžubať. To ja tak krásne, keď niekam nechodia západní turisti. Kus za mestom sme začali stúpať a výhľady sa postupne zatraktívnili. Pri nejakom mostnom provizóriu v rokline sme sa zastavili porobiť pár fotiek. Pobavili sme sa na mláčke oleja pri dohora vyhnutom plechu a dodatočne sme si dali pri prejazde pozor, aby sme ta

Col du Zad - Cèdre de Gouraud - Fez - Volubilis - Meknes - Rabat - Casablanca Pláne Atlasu V sedlách Atlasu sme si už miestami prišli ako v Európe, pasienky a kopečky dotvárali atmosféru. Za sedlom sme dali zastávku v lese Cèdre de Gouraud. Teda tento céder je jeden konkrétny a suchý, ale celý les sa volá podľa neho. Je tu celkom príjemne, najzaujímavejšie sú asi miestne makaky. Žijú tu voľne a prirodzene a samozrejme ich to tiahne k ľudom, lebo jedlo. Keďže sme lakomí, nič sme nedali. Cestou do Fezu sme sa pomotali autom v uliciach Ifrane, nového, moderného mesta pripomínajúceho zbohatlícke európske satelitné mestečká. A potom už konečne ten Fez. Kým sa na marockých cestách mimo mesta jazdí výborne, lebo sú prázdne a celkom kvalitné /absencia mrazových cyklov/, tak v meste je to celkom peklo. Ako by sa zrazu za volant posadili makaky spod céderu a trúba, volanty, pedále, prevodovky, všécko naraz. Teda, nebyť nepoškriabaného Loganu, tak asi cajk, ale predvídať za pol Maroka už je fakt