Balkán - 14. deň
Hoghiz - Bran - Cheile Râșnoavei - Brașov - Prejmer - Sfântu Gheorghe - Izvoru Mureșului - Gheorgheni
Ráno sa im nejak nechcelo vstávať a ja som za potokom objavil brutálne fascinujúcu bridlicu alebo fylit. Svetlozelená, dokonale vrstevnatá hornina sa odlučovala v krásnych platničkách. Hrozne ma to fascinovalo, tak som to tam rozbíjal aj 15 minút, kým som si vybral kúsok na domov. Broko sadol za volant a vyrazili sme smerom na Bran. Obchádzali sme Brašov, bolo tu množstvo hál, skladov a obchodov, na Rumunsko nezvyk, no toto je jedna z najrozvinutejších oblastí.
Cestou k Branu opravovali cestu, takže sme pár krát stvrdli na semaforoch. Celkom sme sa pobavili na jednom kamióne, čo z titulu svojej hmotnosti decentne odignoroval červenú na svetlách. V samotnom Brane bola takisto zápcha, nájsť miesto na parkovanie chvíľu trvalo. Nakoniec sme ho našli vo vedľajšej uličke.
Bran je možno najnavštevovanejšia pamiatka v celom Rumunsku, takže tu bol bambilión ľudí z celej Európy. Najprv sme si dali výborný langoš v okienku na hlavnej za 8 Lei a potom sme sa vybrali na hrad. Vstupné nebolo nízke, no ani likvidačné, tak sme šli. To sme však ešte nevedeli, čo nás čaká. Lístky sme si síce kúpili bez problémov, ale do hradu sa čakala rada. Boli sme ešte relatívne skoro a tak sme čakali asi iba 15 minút. V hrade sme sa potom tmolili v zástupe ľudí, nebolo sa vôbec kam pohnúť. Hrad samotný bol vcelku zaujímavý, no v takýchto podmienkach to bol až traumatický zážitok. Moc to tam nemali domyslené, ak by tam vypukol požiar, tak uhorí 200 ľudí.
Keď sme vyšli von, boli sme za to patrične radi. Ja som mal v pláne 2 kešky nad hradom, Krumpi a Broko šli dole. Vyhrabal som sa strmým svahom na lúku na hrebeni a hľadal som najstaršiu rumunskú kešku. Dokonca bola aj celkom zaujímavá, tématicky bola pod krížom. Po hrebeni som zabehol ešte po druhú a vrátil som sa k hradu. Oni boli už pri aute, tak som bežal tam.
Ďalší program mal byť v údolí Prahova, v mestečku Bușteni, kde boli 2 zámočky. Akurát sa tam stalo niekoľko havárií a keďže je to hlavný ťah do Bukurešti, tak bola komplet celá dolina ucpaná. Takže sme vymýšlali, čo ďalej. Chceli sme ísť pozrieť hrad Râșnov s veľajšou jaskyňou, no aj tam bola zápcha. Tak sme to nakoniec stočili k Cheile Râșnoavei, krasovej rokline, kde nikoho nebolo. Teda nie úplne nikoho, ale bol tam príjemný pokoj.
Do Brašova sme sa presunuli rovno z rokliny. Pomotali sme sa po meste, kde sme pôvodne chceli jesť, no boli tu akési vysoké ceny. Tak sme si aspoň pozreli najväčšie zaujímavosti a vrátili sa späť k autu. Mesto je podobné Sibiu, veľmi pekné a upravené. Taktiež je to pôvodne nemecké mesto s názvom Kronstadt (Sibiu sa volalo Hermannstadt).
Najbližšou zastávkou za Brašovom bol Pejmer, ktorý je de facto hneď za mestom. V strede dediny sa nachádza protiturecká pevnôstka. Takých sa v Transylvánii nachádza celé množstvo. Táto bola krásne zachovaná a my sme ju navštívili. V strede pevnôstky je kostol a po obvode sú k hradbám pristavané domy na skladovanie potravín a núdzové ubytovanie dedinčanov.
Definitívne sme sa stočili na sever a na najbližšej pumpe dotankovali plnú nádrž. Rozhodli sme sa zájsť aj do Sfântu Gheorghe, kde sme si vyhliadli reštiku na neskorý obed. Recenzie boli fajn, tak sme zasadli a dali si pivko (okrem Broka). Opäť nás dostala typická rumunská reštauračná pohostinnosť, čiže sme na jedlo čakali trištvrte hodiny. Ale aspoň ten burger bol ozaj dobrý.
Na pláne toho už nebolo veľa, iba sme chceli potiahnuť čo najďalej na sever. Užívali sme si jazdu nádherným, pokojným rumunským vidiekom v poobednom až podvečernom svetle. Zastavili sme sa v sedle, kde pramení rieka Mureș, aby sme doplnili vodu do bandasiek. Na správnu odbočku pomedzi záhrady nás nasmerovala miestna teta. O pár minút sme boli s Brokom pri prameni. Ten sklamal, skoro netiekol. Hadička, z ktorej voda tiekla, bola ucpaná mirabelkou, čo nás patrične pobavilo. Strávili se tu pol roka, načapovali pár litrov vody a vrátili sme sa k autu.
Zo sedla sme zišli do mestečka Gheogheni, kde sme odbočili na východ. Hneď za mestom sme mali vyhliadnutú odbočku k spaniu. Šli sme hore dolinou po lesnej ceste, no pomerne rýchlo prestala byť vhodná na náš podvozok. Vymenili sme sa a ešte kus som potiahol ja. Keď sme našli vhodné miesto vedľa cesty, tak sme zaparkovali a vybrali si veci. Rozložili sme oheň a pustili sme sa do varenia. Občas prešlo okolo nás auto smerujúce do hôr na samoty, no nikto sa pri nás nezastavil. Posedeli sme v chladnom večeri a pobrali sa spať.
 |
| Castelul Bran |
Ráno sa im nejak nechcelo vstávať a ja som za potokom objavil brutálne fascinujúcu bridlicu alebo fylit. Svetlozelená, dokonale vrstevnatá hornina sa odlučovala v krásnych platničkách. Hrozne ma to fascinovalo, tak som to tam rozbíjal aj 15 minút, kým som si vybral kúsok na domov. Broko sadol za volant a vyrazili sme smerom na Bran. Obchádzali sme Brašov, bolo tu množstvo hál, skladov a obchodov, na Rumunsko nezvyk, no toto je jedna z najrozvinutejších oblastí.
 |
| Nad hradom, pohorie Bucegi v oblakoch |
Cestou k Branu opravovali cestu, takže sme pár krát stvrdli na semaforoch. Celkom sme sa pobavili na jednom kamióne, čo z titulu svojej hmotnosti decentne odignoroval červenú na svetlách. V samotnom Brane bola takisto zápcha, nájsť miesto na parkovanie chvíľu trvalo. Nakoniec sme ho našli vo vedľajšej uličke.
 |
| Bran |
Bran je možno najnavštevovanejšia pamiatka v celom Rumunsku, takže tu bol bambilión ľudí z celej Európy. Najprv sme si dali výborný langoš v okienku na hlavnej za 8 Lei a potom sme sa vybrali na hrad. Vstupné nebolo nízke, no ani likvidačné, tak sme šli. To sme však ešte nevedeli, čo nás čaká. Lístky sme si síce kúpili bez problémov, ale do hradu sa čakala rada. Boli sme ešte relatívne skoro a tak sme čakali asi iba 15 minút. V hrade sme sa potom tmolili v zástupe ľudí, nebolo sa vôbec kam pohnúť. Hrad samotný bol vcelku zaujímavý, no v takýchto podmienkach to bol až traumatický zážitok. Moc to tam nemali domyslené, ak by tam vypukol požiar, tak uhorí 200 ľudí.
 |
| Cetatea Râșnov |
Keď sme vyšli von, boli sme za to patrične radi. Ja som mal v pláne 2 kešky nad hradom, Krumpi a Broko šli dole. Vyhrabal som sa strmým svahom na lúku na hrebeni a hľadal som najstaršiu rumunskú kešku. Dokonca bola aj celkom zaujímavá, tématicky bola pod krížom. Po hrebeni som zabehol ešte po druhú a vrátil som sa k hradu. Oni boli už pri aute, tak som bežal tam.
 |
| Cheile Râșnoavei |
Ďalší program mal byť v údolí Prahova, v mestečku Bușteni, kde boli 2 zámočky. Akurát sa tam stalo niekoľko havárií a keďže je to hlavný ťah do Bukurešti, tak bola komplet celá dolina ucpaná. Takže sme vymýšlali, čo ďalej. Chceli sme ísť pozrieť hrad Râșnov s veľajšou jaskyňou, no aj tam bola zápcha. Tak sme to nakoniec stočili k Cheile Râșnoavei, krasovej rokline, kde nikoho nebolo. Teda nie úplne nikoho, ale bol tam príjemný pokoj.
 |
| Brașov |
Do Brašova sme sa presunuli rovno z rokliny. Pomotali sme sa po meste, kde sme pôvodne chceli jesť, no boli tu akési vysoké ceny. Tak sme si aspoň pozreli najväčšie zaujímavosti a vrátili sa späť k autu. Mesto je podobné Sibiu, veľmi pekné a upravené. Taktiež je to pôvodne nemecké mesto s názvom Kronstadt (Sibiu sa volalo Hermannstadt).
Najbližšou zastávkou za Brašovom bol Pejmer, ktorý je de facto hneď za mestom. V strede dediny sa nachádza protiturecká pevnôstka. Takých sa v Transylvánii nachádza celé množstvo. Táto bola krásne zachovaná a my sme ju navštívili. V strede pevnôstky je kostol a po obvode sú k hradbám pristavané domy na skladovanie potravín a núdzové ubytovanie dedinčanov.
 |
| Cetatea Prejmer |
Definitívne sme sa stočili na sever a na najbližšej pumpe dotankovali plnú nádrž. Rozhodli sme sa zájsť aj do Sfântu Gheorghe, kde sme si vyhliadli reštiku na neskorý obed. Recenzie boli fajn, tak sme zasadli a dali si pivko (okrem Broka). Opäť nás dostala typická rumunská reštauračná pohostinnosť, čiže sme na jedlo čakali trištvrte hodiny. Ale aspoň ten burger bol ozaj dobrý.
 |
| Sfântu Gheorghe |
Na pláne toho už nebolo veľa, iba sme chceli potiahnuť čo najďalej na sever. Užívali sme si jazdu nádherným, pokojným rumunským vidiekom v poobednom až podvečernom svetle. Zastavili sme sa v sedle, kde pramení rieka Mureș, aby sme doplnili vodu do bandasiek. Na správnu odbočku pomedzi záhrady nás nasmerovala miestna teta. O pár minút sme boli s Brokom pri prameni. Ten sklamal, skoro netiekol. Hadička, z ktorej voda tiekla, bola ucpaná mirabelkou, čo nás patrične pobavilo. Strávili se tu pol roka, načapovali pár litrov vody a vrátili sme sa k autu.
 |
| Tradičné dopravné prostriedky ešte fungujú vo veľkom |
Zo sedla sme zišli do mestečka Gheogheni, kde sme odbočili na východ. Hneď za mestom sme mali vyhliadnutú odbočku k spaniu. Šli sme hore dolinou po lesnej ceste, no pomerne rýchlo prestala byť vhodná na náš podvozok. Vymenili sme sa a ešte kus som potiahol ja. Keď sme našli vhodné miesto vedľa cesty, tak sme zaparkovali a vybrali si veci. Rozložili sme oheň a pustili sme sa do varenia. Občas prešlo okolo nás auto smerujúce do hôr na samoty, no nikto sa pri nás nezastavil. Posedeli sme v chladnom večeri a pobrali sa spať.
 |
| Izvoru Mureșului |
Komentáre
Zverejnenie komentára