Apuseni
Bratislava - SK/HU - HU/RO - Padiș Nejak sme tak vymýšľali, čo so sebou od radosti na prelome apríla a mája. Chceli sme ísť niekam na turistiku, kde to stojí zato. Po hľadaní zaujímavých miest sme sa nakoniec rozhodli zamieriť znova do Rumunska, ktoré sa rozhodne osvedčilo. Zbalili se si svojich päť slivák a vyrazili sme spre Romynia po diaľnici na Pešť spolu so všemožnými Jugošmi a Kebabmi. S nimi sme strvdli aj v slušnej zápche, no v spoločnosti Krumpiho, Hartyho a Tomáša s ich tupotou a prízemným humorom to šlo. Za Szolnokom bola krajina veľmi pestrá, kukurica sa striedala so slnečnicou a slnečnica s kukuricou. Pre väčšie spestrenie bola občas aj pšenica. Na rumunské hranice sme došli so západom slnka, ďalej som to pálil po okreskách na podlahe, no aj tak ma obiehali miestni na rozpadnutých Golfoch a 25-ročných audinách úplne všade. Pred polnocou sme dorazili pod hory k Poienii de Sus, kde sme mali vyhliadnuté spanie. Troška sme ochutnali zásoby a potom sme zaliezli do stan