Balkán - 13. deň
Bunești - Curtea de Argeș - Transfăgărășan - Sibiu - Biertan - Sighișoara - Viscri - Hoghiz
Ráno sme sa zobudili do zamračeného dňa s ťažkými oceľovo sivými mrakmi, čo bolo po pekelne teplých dňoch v Grécku a Bulharsku veľmi príjemnou zmenou. Obzreli sme si aj miesto, kde sme to vlastne spali. Pár metrov od rieky, kde sme večer chladili pivo a víno bola krásna spasená lúčka, na ktorej sme sa rozložili. Rieka bola rozvodnená a voda kalná, asi bolo po dažďoch. Akurát sme nechápali to množstvo bordelu vo vode.
Na asfaltku som vyšiel ja, potom si za volant sadol Krumpi, ktorý si išiel zajazdiť do hôr. Prvou zastávkou bolo mesto Curtea de Argeș s kláštorom, kedysi hlavné mesto Valašska, neskôr miesto posledného odpočinku rumunských kráľov. Areál bol veľmi pekný, rozhodne stojí za návštevu. Mimochodom, na rubovej strane 1 Leu-ovky sa nachádza práve tento kostol.
Cez viacero dedín sme pokračovali na sever, údolie sa postupne zužovalo a začínalo stúpať, neklamný znak návratu do Karpát. Odrazu sa údolie zúžilo do rokliny, prešli sme popod Cetateu Poenari, pravý Drakulov hrad, vystúpali serpentínou a ocitli sme sa na hrádzi nádrže Lacul Vidraru. Zaparkovali sme a šli sme sa poobzerať. Špeciálne hrádzový múr mal úžasné rozmery.
Nezdalo sa to, ale ponad nádrž sme išli hrozne dlho. Jednak tu boli nekonečné zákruty a na druhú stranu sme sa vliekli za dvoma priposratými Loganmi. Krumpi ich predbehol až za vodou, no aj tak sme si veľmi pomohli. Stúpanie začalo naberať výraznejšie sklony a postupne sa začala otvárať aj krajina okolo nás a navyše oblačnosť sa už roztrhala.
Zastavili sme sa jednom z rozšírení cesty a vytiahli sme si jedlo. To bola osudová chyba, lebo obďaleč sa pásli osle. Tie rozhodne neboli blbé, lebo sa okamžite vydali za nami a šli tvrdo po jedle. Najprv s nimi mal diskusiu Krumpi, potom si nejakým omylom všimli mňa. Sadol som si do auta a topka bola, keď ten somár strčil polku hlavy do auta cez otvorené okno.
Pokračovali sme v stúpaní a užívali sme si ležérnu jazdu s krásnymi výhľadmi. Onedlho sme dorazili k ústiu vrcholového tunelu. Ten bol bez osvetlenia a ostenia, takže sme toho moc nevideli. Na druhej strane tunelu bol úplne iný svet. Kým doteraz bolo kde-tu auto, tak teraz tu bola vyslovene zápcha a milión ľudí. Sú tu veľké platené parkoviská, ale dá sa ísť bokom ku chatám a tam sa dá zaparkovať bezplatne a tak sme aj urobili.
Poprechádzali sme sa okolo jazera, pozreli krásne výhľady na severnú časť Transfăgărășanu a kúpil som si magnetku. Ešte som vybehol do svahu ku keške a mohli sme vyraziť ďalej. Cesta dole bola o ničom, iba sme šli v kolóne postupne dole. Proste treba ísť z juhu, alebo skoro ráno zo severu.
Zišli sme do Cârțișoary a na hlavnej sme odbočili doľava smerom na Sibiu. Kus pred mestom sme stvrdli v menšej zápche, no nezdržalo nás to moc. V Sibiu sme zaparkovali pred hradbami a mohli sme ísť do mesta.
Ešte pred samotnou návštevou mesta som navštívil ultramoderný euro-hajzel na parkovisku. Najprv sa sám asi 5 minút čistil a potom ma pustil dnu. K aktivite doličnej hrala príjemná hudba, asi pre dosiahnutie čo najlepšieho výkonu. Krásny bol aj toaleťák na tlačítko. Horšie bolo, keď som vyčerpal svoj prídel po štvrtom útržku. No bomba proste! Krásny zážitok, euro-hajzel do každej dediny!
Sibiu je krásne mesto so stredoeurópskym dojmom. Je to tým, že je to pôvodom mesto nemeckých osadníkov, ktorý sem boli pozvaní na ochranu uhorskej hranice. Pozreli sme si kostol, vyšli na vežu, odkiaľ boli krásne výhľady a motali sa po meste. Veľmi sa mi tu páčilo, no už bol čas ísť ďalej. Vymenili sme sa za volantom a vyrazili sme do stredu Transylvánie.
Po asi hodine jazdy sme zabudli odbočiť na Biertan, tak sme sa museli vrátiť. Zaparkovali sme na námestíčku a vydali sa ku nádhernému opevnenému kostolu. Vybehli sme po schodoch, pozreli si areál a cestou dole sme si všimli bočné dvere s nápisom kasa, ktoré sme si smerom hore ani moc nevšimli. Pri aute Krumpi sledoval nejakých miestnych chlapov, čo šli autom z roboty. Zaparkovali pred krčmou, dali si po pivku a potom sadli do auta a vyrazili ďalej. Neriešili.
Do Sighișoary to nebolo ďaleko a tak sme tam boli pomerne rýchlo. Vyšli sme do centra na kopci a vyslovene sme sa kochali. Ozaj krásne mesto, ani sme to nečakali, proste nás prekvapilo. Krumpi si vymyslel, že chce kebab, tak sme hľadali kebab. Našli sme, ale za 13 Lei sa mu nepáčilo, nuž sme hľadali ďalej. Našli sme za 8, ale už po vojdení na nás holka kukla veľavravným pohľadom, ktory znamenal: "tu ozaj NEchcete jesť", nuž sme sa otočili o bolo po kebabe.
S časom sme na tom boli dobre, tak sme sa vybrali ešte do dedinky Viscri. Leží neďaleko hlavnej, v Bunești treba odbočiť. Síce pár km, ale PEKLO! Tak rozmrdanú cestu sme videli naposledy za Petroșani. V dedine sme božstvám ďakovali za makadam. Viscri je krásna, romantická, zachovaná rumunská dedinka s neodškriepiteľným čarom. Tiež tu majú opevnený kostol, ktorý sme chceli navštíviť. Bolo už pár minút po záverečnej, ale tetka tu ešte bola, akurát blabotala do telefónu. Naznačila nám, že ešte nás pustí, ale dotelefonuje. Keď sa netvárila, že plánuje s vykecávaním prestať, tak sme sa otočili a odišli.
Chcel som kostol odfotiť v dobrom svetle, a tak sme hľadali vhodný pohľad. Ten sme aj našli, fotky sa vydarili. Po návrate k autu nám ostávalo už iba nájsť miesto na spanie, tak sme vyrazili. Cesta ďalej nebola o nič lepšia, našťastie to bolo iba pár km. Na normálnu cestu sme sa pripojili symbolicky v dedine Dacia. Na hlavnú sme sa dostali v Rupei, kde je zaujímavá zrúcanina hradu. Spravil som fotku a šli sme smer Brašov.
Za dedinou Hoghiz sme mali vyhliadnuté spanie, tam sme mali zamierené. V bočnej dolinke boli v lese pasienky, kde sme sa chceli zložit. Na prvej lúke už bol niekto rozložený, na ďalšej bol salaš a iné boli nevhodné. Skúsili sme ešte inú odbočku, no bol tam iba ďalši salaš, tak sme sa vrátili na prvú lúku a pridali sa k prvým kempujúcim. Rozložili sme si oheň a užili si pohodový večer na peknom mieste.
 |
| Transfăgărășan |
Ráno sme sa zobudili do zamračeného dňa s ťažkými oceľovo sivými mrakmi, čo bolo po pekelne teplých dňoch v Grécku a Bulharsku veľmi príjemnou zmenou. Obzreli sme si aj miesto, kde sme to vlastne spali. Pár metrov od rieky, kde sme večer chladili pivo a víno bola krásna spasená lúčka, na ktorej sme sa rozložili. Rieka bola rozvodnená a voda kalná, asi bolo po dažďoch. Akurát sme nechápali to množstvo bordelu vo vode.
Na asfaltku som vyšiel ja, potom si za volant sadol Krumpi, ktorý si išiel zajazdiť do hôr. Prvou zastávkou bolo mesto Curtea de Argeș s kláštorom, kedysi hlavné mesto Valašska, neskôr miesto posledného odpočinku rumunských kráľov. Areál bol veľmi pekný, rozhodne stojí za návštevu. Mimochodom, na rubovej strane 1 Leu-ovky sa nachádza práve tento kostol.
 |
| Curtea de Argeș |
Cez viacero dedín sme pokračovali na sever, údolie sa postupne zužovalo a začínalo stúpať, neklamný znak návratu do Karpát. Odrazu sa údolie zúžilo do rokliny, prešli sme popod Cetateu Poenari, pravý Drakulov hrad, vystúpali serpentínou a ocitli sme sa na hrádzi nádrže Lacul Vidraru. Zaparkovali sme a šli sme sa poobzerať. Špeciálne hrádzový múr mal úžasné rozmery.
 |
| Lacul Vidraru |
Zastavili sme sa jednom z rozšírení cesty a vytiahli sme si jedlo. To bola osudová chyba, lebo obďaleč sa pásli osle. Tie rozhodne neboli blbé, lebo sa okamžite vydali za nami a šli tvrdo po jedle. Najprv s nimi mal diskusiu Krumpi, potom si nejakým omylom všimli mňa. Sadol som si do auta a topka bola, keď ten somár strčil polku hlavy do auta cez otvorené okno.
Pokračovali sme v stúpaní a užívali sme si ležérnu jazdu s krásnymi výhľadmi. Onedlho sme dorazili k ústiu vrcholového tunelu. Ten bol bez osvetlenia a ostenia, takže sme toho moc nevideli. Na druhej strane tunelu bol úplne iný svet. Kým doteraz bolo kde-tu auto, tak teraz tu bola vyslovene zápcha a milión ľudí. Sú tu veľké platené parkoviská, ale dá sa ísť bokom ku chatám a tam sa dá zaparkovať bezplatne a tak sme aj urobili.
 |
| Bâlea Lac |
Poprechádzali sme sa okolo jazera, pozreli krásne výhľady na severnú časť Transfăgărășanu a kúpil som si magnetku. Ešte som vybehol do svahu ku keške a mohli sme vyraziť ďalej. Cesta dole bola o ničom, iba sme šli v kolóne postupne dole. Proste treba ísť z juhu, alebo skoro ráno zo severu.
Zišli sme do Cârțișoary a na hlavnej sme odbočili doľava smerom na Sibiu. Kus pred mestom sme stvrdli v menšej zápche, no nezdržalo nás to moc. V Sibiu sme zaparkovali pred hradbami a mohli sme ísť do mesta.
 |
| V Sibiu |
Ešte pred samotnou návštevou mesta som navštívil ultramoderný euro-hajzel na parkovisku. Najprv sa sám asi 5 minút čistil a potom ma pustil dnu. K aktivite doličnej hrala príjemná hudba, asi pre dosiahnutie čo najlepšieho výkonu. Krásny bol aj toaleťák na tlačítko. Horšie bolo, keď som vyčerpal svoj prídel po štvrtom útržku. No bomba proste! Krásny zážitok, euro-hajzel do každej dediny!
 |
| Biserica fortificată din Biertan |
Sibiu je krásne mesto so stredoeurópskym dojmom. Je to tým, že je to pôvodom mesto nemeckých osadníkov, ktorý sem boli pozvaní na ochranu uhorskej hranice. Pozreli sme si kostol, vyšli na vežu, odkiaľ boli krásne výhľady a motali sa po meste. Veľmi sa mi tu páčilo, no už bol čas ísť ďalej. Vymenili sme sa za volantom a vyrazili sme do stredu Transylvánie.
 |
| Sighișoara |
Po asi hodine jazdy sme zabudli odbočiť na Biertan, tak sme sa museli vrátiť. Zaparkovali sme na námestíčku a vydali sa ku nádhernému opevnenému kostolu. Vybehli sme po schodoch, pozreli si areál a cestou dole sme si všimli bočné dvere s nápisom kasa, ktoré sme si smerom hore ani moc nevšimli. Pri aute Krumpi sledoval nejakých miestnych chlapov, čo šli autom z roboty. Zaparkovali pred krčmou, dali si po pivku a potom sadli do auta a vyrazili ďalej. Neriešili.
 |
| Sighișoara |
Do Sighișoary to nebolo ďaleko a tak sme tam boli pomerne rýchlo. Vyšli sme do centra na kopci a vyslovene sme sa kochali. Ozaj krásne mesto, ani sme to nečakali, proste nás prekvapilo. Krumpi si vymyslel, že chce kebab, tak sme hľadali kebab. Našli sme, ale za 13 Lei sa mu nepáčilo, nuž sme hľadali ďalej. Našli sme za 8, ale už po vojdení na nás holka kukla veľavravným pohľadom, ktory znamenal: "tu ozaj NEchcete jesť", nuž sme sa otočili o bolo po kebabe.
 |
| Viscri |
S časom sme na tom boli dobre, tak sme sa vybrali ešte do dedinky Viscri. Leží neďaleko hlavnej, v Bunești treba odbočiť. Síce pár km, ale PEKLO! Tak rozmrdanú cestu sme videli naposledy za Petroșani. V dedine sme božstvám ďakovali za makadam. Viscri je krásna, romantická, zachovaná rumunská dedinka s neodškriepiteľným čarom. Tiež tu majú opevnený kostol, ktorý sme chceli navštíviť. Bolo už pár minút po záverečnej, ale tetka tu ešte bola, akurát blabotala do telefónu. Naznačila nám, že ešte nás pustí, ale dotelefonuje. Keď sa netvárila, že plánuje s vykecávaním prestať, tak sme sa otočili a odišli.
 |
| Viscri |
Chcel som kostol odfotiť v dobrom svetle, a tak sme hľadali vhodný pohľad. Ten sme aj našli, fotky sa vydarili. Po návrate k autu nám ostávalo už iba nájsť miesto na spanie, tak sme vyrazili. Cesta ďalej nebola o nič lepšia, našťastie to bolo iba pár km. Na normálnu cestu sme sa pripojili symbolicky v dedine Dacia. Na hlavnú sme sa dostali v Rupei, kde je zaujímavá zrúcanina hradu. Spravil som fotku a šli sme smer Brašov.
 |
| Cetatea Rupea |
Komentáre
Zverejnenie komentára