Balkán - 9. deň
Dabnica - Široka poliana - Plovdiv - Kalofer - Šipka - Buzludža
Zo spania sme vyrazili smerom do Plovdivu kľukatou cestou cez Rodopy. Cesta bola krásna, kľukatá, celý čas v horských lesoch, okolo bolo množstvo jazier a spočiatku málo áut. Páčilo sa nám tu, tak sme sa rozhodli okúpať sa v jednom z jazier. Zastavili sme pri jazere Široka poliana, zaparkovali v lesíku vedľa hromady kempujúcich Bulharov a šli sme do vody. Teplotne bola úplne akurát, ale najzaujímavejšia bola farba. Hnedočervená, no stále priezračná, asi železitá, ale myslím si, že hlavne to bolo od rašeliny/humusu na dne.
Dlho sme sa nezdržiavali a šli sme ďalej. Áut pribudlo a vliekli sme sa podľa nezmyselných rýchlostných značiek. Ani predbiehať sa nedalo... Po zídení z hôr to bolo ešte kus po otvorenej krajine, v jednom mieste so zaujímavými trávnatými kopcami. V plovdive sme najprv zašli so obchodu a spravili sme luxusný nákup. Potom sme zaparkovali na sídlisku a šli sme pozrieť pamätník Bratskata mohyla. Zaujímavý betónový kolos.
Prešli sme pár km do centra a auto sme nechali za hradbami. Vstúpili sme do starého Plovdivu, ktorý je 3. najstarším mestom v Európe a jedným z najstarších na svete. Dnes však už má (okrem niekoľkých antických pamiatok) podobu mesta z 19. storočia s množstvom typických, hrázdených domov s vykonzolovanými poschodiami. Zašli sme ku antickému amfiteátru, platilo sa, tak sme si ho rovnako dobre pozreli aj zvrchu, spoza plota.
Zišli sme do živšieho centra, kde sme sa rozhodli najesť sa. Vyhliadli sme si dobre vyzerajúci kebab a milý chlapík sa s nami začal baviť. Nakoniec z toho bola super debata s výborným kebabom za dobrú cenu (3,5BGN=1,75€). Natlačení sme sa posúvali ďalej, na veľkom námestí s fontánou sme sa rozdelili a ja som šiel pohľadať nejaké kešky. Po nejakom čase sme sa znovu stretli a zamierili sme späť k autu. Po ceste sme narazili na tržnicu s ovocím a zeleninou a nechali sme sa nalákať. Za 1,5 Leva sme nakúpili maliny, marhule a čo ja viem čo ešte. Proste super deal.
Zapráskaní od ovocia sme sa pri aute umyli a pohli sa ďalej smerom na sever. Pri výjazde z mesta sme ešte nabrali plnú nádrž. Cieľom bola Šipka, no Krumpi vymyslel, že sa zastavíme v Kaloferi. Mali tu veľmi zaujímavý pamätník Hrista Boteva a celé to tu nejako veľmi žilo. Kým chalani sedeli na pivku, vybehol som k pamätníku po keš, ktorá bola zmiznutá.
Do Šipky to bol iba kúsok, išli sme pozrieť Šipčenski manastir. Tam to už pomaly balili, čo bolo dobré, lebo sme sa dostali dnu, ale už tu bolo málo ľudí. Ďalšiu zastávku sme mali v poli za dedinou, pri mohylách tráckych kráľov, konkrétne pri Grobnici na cara Sevta. Bolo neskoro, takže bolo zatvorené. Cez sklo sme nakukli dnu a potom sme sa vybrali do kopcov Starej Planiny.
Jedným z highlightov tripu mala byť aj Buzludža, komunistický pamätník-rokovacia sála v jednom. Cestou do kopca sa na ňu otvárali pekné pohľady. Návštevu sme si nechali na ráno a šli sme hľadať spanie. Bolo tu dosť plno, tak sme nakoniec vybrali lúčku na hrebeni v sedle, pár sto metrov od asfaltky po lesnej ceste. Bolo treba odhodiť pár konárov, no so šikovnou jazdou som nechytil spodok ani raz.
Mali sme tu krásny kľud a tak sme sa pustili do ďalšieho highlightu tripu - Krumpiho burgerov. V Plovdive sme nakúpili všetko potrebné, tu sme si rozložili oheň a začali opekať mäso a chystať ostatné. K tomu sme si rozložili sedenie, otvorili pifko aj vínko a nakoniec sme sa kráľovsky nažrali. Joj, jak tam bolo dobre!
Zo spania sme vyrazili smerom do Plovdivu kľukatou cestou cez Rodopy. Cesta bola krásna, kľukatá, celý čas v horských lesoch, okolo bolo množstvo jazier a spočiatku málo áut. Páčilo sa nám tu, tak sme sa rozhodli okúpať sa v jednom z jazier. Zastavili sme pri jazere Široka poliana, zaparkovali v lesíku vedľa hromady kempujúcich Bulharov a šli sme do vody. Teplotne bola úplne akurát, ale najzaujímavejšia bola farba. Hnedočervená, no stále priezračná, asi železitá, ale myslím si, že hlavne to bolo od rašeliny/humusu na dne.
 |
| Bratskata mohyla |
 |
| Typické domy v Plovdive |
Prešli sme pár km do centra a auto sme nechali za hradbami. Vstúpili sme do starého Plovdivu, ktorý je 3. najstarším mestom v Európe a jedným z najstarších na svete. Dnes však už má (okrem niekoľkých antických pamiatok) podobu mesta z 19. storočia s množstvom typických, hrázdených domov s vykonzolovanými poschodiami. Zašli sme ku antickému amfiteátru, platilo sa, tak sme si ho rovnako dobre pozreli aj zvrchu, spoza plota.
 |
| Antický amfiteáter |
Zišli sme do živšieho centra, kde sme sa rozhodli najesť sa. Vyhliadli sme si dobre vyzerajúci kebab a milý chlapík sa s nami začal baviť. Nakoniec z toho bola super debata s výborným kebabom za dobrú cenu (3,5BGN=1,75€). Natlačení sme sa posúvali ďalej, na veľkom námestí s fontánou sme sa rozdelili a ja som šiel pohľadať nejaké kešky. Po nejakom čase sme sa znovu stretli a zamierili sme späť k autu. Po ceste sme narazili na tržnicu s ovocím a zeleninou a nechali sme sa nalákať. Za 1,5 Leva sme nakúpili maliny, marhule a čo ja viem čo ešte. Proste super deal.
 |
| Centrum |
Zapráskaní od ovocia sme sa pri aute umyli a pohli sa ďalej smerom na sever. Pri výjazde z mesta sme ešte nabrali plnú nádrž. Cieľom bola Šipka, no Krumpi vymyslel, že sa zastavíme v Kaloferi. Mali tu veľmi zaujímavý pamätník Hrista Boteva a celé to tu nejako veľmi žilo. Kým chalani sedeli na pivku, vybehol som k pamätníku po keš, ktorá bola zmiznutá.
 |
| Skoro ako v Košicoch |
Do Šipky to bol iba kúsok, išli sme pozrieť Šipčenski manastir. Tam to už pomaly balili, čo bolo dobré, lebo sme sa dostali dnu, ale už tu bolo málo ľudí. Ďalšiu zastávku sme mali v poli za dedinou, pri mohylách tráckych kráľov, konkrétne pri Grobnici na cara Sevta. Bolo neskoro, takže bolo zatvorené. Cez sklo sme nakukli dnu a potom sme sa vybrali do kopcov Starej Planiny.
 |
| Hristo Botev v Kaloferi |
 |
| Šipčenski manastir |
 |
| Buzludža zdola |
Komentáre
Zverejnenie komentára