Liliak - Šumen - Oveč - Pobiti kamani - Varna - Kavarna - Kaliakra - Sveti Nikola
Nestrácali sme čas a rovno sme vyrazili do Šumenu, kde sme mali namierené na kopec nad mestom. Po prepletení sa mestom nás niekoľko zákrut lesom vyviedlo na parkovisko na vrchu kopca, kde sme zastavili. Cieľ bol hneď vedľa a to Pamätník zakladateľom Bulharského štátu. Už doteraz sme mali pocit, že Bulhari majú nejaký komplex menejcennosti a riešia si ho stavaním rôznych pamätníkov. Ale teraz to nabralo úplne nový rozmer, priam galaktický!
 |
| Създатели на българската държава |
Niečo tak divné som ešte asi nevidel, proste gigantická masa betónu na kopci. Ako načo?! Chceli tam vstupné, rozhodli sme sa, že toto podporovať nebudeme a išli sme sa pozrieť na výhľad. No a zhodou okolností výhľad bol z druhej strany pamätníka a dalo sa vojsť aj tadiaľ. Vyzeral zaujímavo, no stále proste nechápem.
 |
| Rozmery sú gigantické... |
Cestou dole z kopca sme v jednej zákrute zastavili na doplnenie vody, pomaly dochádzala. Asi bola neviemaká zázračná, lebo sme tu čakali kým si dvaja strýcovia napustia hromadu kanistrov od oleja. Pokazila sa nám predlžovačka v aute, tak sme sa zastavili v elektre, no nielenže nám nerozumeli, no ani to nemali. Za mestom sme druhýkrát v Bulharsku vyšli na diaľnicu a teraz sme si už (narozdiel od obchvatu Sofie) užiť povolenú 140-tku. Môj dojem bol, že rozdiel oproti našej 130 je pocitovo celkom veľký, keď sa ide tacháčových 150 (cca 142-143 reálne), tak už som ani nemal chuť ísť rýchlejšie a cesta ubiehala ako nič. Možno pocit, možno na tom niečo je. V Nemecku som sa na plnej diaľnici pri 160-tke cítil už menej bezpečne.
 |
| Pevnosť Oveč |
Z diaľnice sme zišli do mestečka Provadija, nad ktorým sú ruiny pevnosti Oveč. Zaparkovali sme zozadu na štrkovej ceste a po strmých schodoch sme vyšli do pevnosti. Z tej už neostalo mnoho, no scenéria bola krásna. Z Provadije sme sa vrátili na A2-ku a pokračovali smerom na Varnu. Avšak, ešte pred Varnou sme mali jednu zastávku, geologickú lokalitu Pobiti kamani.
 |
| Pobiti kamani |
Zaparkovali sme na prašnom divokom parkovisku a šli to omrknúť. Zase chceli nejaké nezmyselné vstupné, tak sme si povedali, že ideme zozadu. Našli sme dieru v plote a preliezli cez malý lesík. Vyšli sme na lúku, kde bol v tráve stočený ostnatý drát a skôr, než som stihol povedať bach, tak sa na ňom Broko úplne ukážkovo rozsekal. Výborne som sa pobavil. Pozreli sme Pobiti kamani, vyzerá to ako skamenený les, no sú to stĺpy vyzrážaných minerálov z podmorských prameňov z čias, keď tu bolo ešte more. Vyšli sme cez bránu a zistili sme, že sme s neplatením urobili dobre, lebo na druhej strane cesty bolo naprosto to isté, ale voľne prístupné.
 |
| Pobiti kamani |
Do Varny to už bolo iba kúsok, takže sme o chvíľu jazdili uličkami hľadajúc miesto na parkovanie. Nebolo to easy, no nakoniec sme našli. Prvá zastávka bola reštika, ešte sme sa v žiadnej doteraz nezastavili. Zašli sme do pivničnej reštaurácie Morski Vlk a dali sme si po pive a jedle. Jedlo bolo super, porcie veľké a za dobrú cenu. Akurát pivo sa nenominovalo do vyššej kategórie, ako "dá sa vyšťať". Možno keby to tam viac išlo...
 |
| Kostol vo Varne |
Najedení sme sa išli poprechádzať po centre, vyzeralo to tam skoro ako u nás. Broko si ako náhradu za zničené brýle kúpil v podchode nekvalitné fejkové Raybany, ale zato draho. Zišli sme na promenádu k moru, kde sme si dali zmrzlinu. Nakydala nám tam kopčiská zmrzliny, čo sme pochopili hneď ako to dala na váhu a platili sme 7 Leva. Ale bola dobrá. Zapatlaní sme sa chceli umyť, ako na zavolanie tu bol prameň. Nepríjemným prekvapením bolo, že termálny a ešte k tomu vajcovkový!
 |
| Rímske kúpele |
Z Varny sme vyrazili na sever (pivo sme vychodili, okrem toho je tu tolerancia) hľadať miesto na kúpanie. Nejak sme sa zamotali nad Zlatými Pieskami a skončili sme kdesi na slepej ulici. Chceli sme sa otočiť na parkovisku, no pribehol k nám starší chlapík, ktrý nás chcel vyhodiť. Evidentne rýchlo zmenil názor a vehementne sa s nami začal baviť. Dozvedeli sme sa, že pracoval v ČSSR a že on aj my sme dobrí ľudia. Ako fajn, ale potrebovali sme sa vrátiť na hlavnú. Nuž nám pomerne nezrozumiteľne vysvetlil, ako sa vrátime a my sme boli vďační. Teda do chvíle, kým to nezačal opakovať. Nedal sa odbiť a po piatom vysvetlení sme to vzdali a trochu neslušne proste odišli.
 |
| Kaliakra |
Po miernom zmätkovaní sme trafili na hlavnú a šli do Albeny, kde to z mapy vyzeralo fajn. Po príchode sme pochopili, že tu budú iba hotelové pláže, tak sme riešili čo ďalej. Krumpi to chcel hodiť na mňa, no blbo sa šoféruje aj rieši kam sa ísť kúpať. Chytil som nervy a poslal som ho niekam. Nakoniec som to aj tak musel vyriešiť ja. Išli sme do Kavarny, kde sme v zálive našli peknú pláž. Akurát voda bola po kolená a žiadne vlny.
Tak sme pochillovali, okúpali sa a potom sme sa umyli od soli vo fontánke pri parkovisku. Hore v mestečku sme sa zastavili v obchode kúpiť pár vecí. Obchod to bol celkom dobrý, mali tam predlžovačku do auta, dokonca som si tam lacno kúpil ductejpu a lepenie na bike (hlavne bolo plné flekov, čo treba najviac).
Poslednou zastávkou bol mys Kaliakra s pevnosťou. Došli sme tam už dosť navečer, takže ľudia už odchádzali. Bolo to príjemné miesto s peknými výhľadmi na pobrežie. Odtiaľto sme už len potiahli za dedinu Sveti Nikola, kde sme to zapichli do borovicového lesíka vedľa cesty. Sprvoti príjemné miesto, sa razom premenilo na peklo plné komárov. Keď padla noc, tak sa trocha ukľudnili a dalo sa žiť. Pozreli sme si spln, najedli sa a šli spať.
Komentáre
Zverejnenie komentára