Balkán - 12. deň
Sveti Nikola - BG/RO - Constanța - Cernavodă - București - Bunești
Pôvodný plán bol doobeda sa okúpať, potom pozrieť Konstancu a dôjsť niekam pred Bukurešť. Ale to bol iba plán. Najprv, asi minútu po naštartovaní sa odpálila nová predlžovačka v aute, takže bolo po eletrike. Chladnička dostala prednosť a tak manažér odpadového hospodárstva na zadnom sedadle bol súčasne vymenovaný do funkcie hlavného kontrolóra kvality zapojenia chladiaceho systému do siete. V tomto prípade bol konflikt záujmov vylúčený, obe funkcie tak mohol obsadiť jeden človek. A teraz sa vyjadrím zrozumiteľne. Ten, čo sedel vzadu, mal tú česť sedieť vedľa pytla odpadkov a pritom musel kontrolovať či chladnička beží...
To bol ten menší problém, väčší došiel po telefonáte z domu. Dostali sme veľmi presný deadline návratu domov, no vzhľadom na situáciu bol z ich strany maximálne veľkorysý, za čo im patrí vďaka. Prvé, čo sme vypustili, bolo kúpanie. Bolo hnusne zima (29°C) a navyše po včerajšku sa nám ani veľmi nechcelo. Ale na druhú stranu, tie vlny... Namiesto kúpania sme rovno zamierili na hranice. Bolo tam iba pár áut a autobus, no nič sa nedialo. Po chvíli sme pochopili, autobus bol turecký a Rumuni, si ho pekne vychutnávali. Našťastie sa potom jeden colník pustil aj do nás a o chvíľu sme boli v Rumunsku.
Už pár km od hraníc sme pocítili obrovskú zmenu. Zatiaľ čo v Bulharsku bolo iba pár áut, tu sme zrazu boli v hustej premávke a s blížiacou sa Konstancou to bolo horšie a horšie. Všetci sa valili k moru buď smerom z, alebo do Konstance. V jednom mestečku bola totálna zápcha, tak sme išli po polňačke vedľa, no moc sme si nepomohli, iba sme sa pripojili na iný nájazd na kruháč, ktorý celú zápchu vytváral. Po čase sme konečne dorazili do Konstance a bolo dobojované. Zaparkovali sme v prístave a vyrazili sme po nábreží ku kasínu.
Kasíno je nádherné, škoda že je spustnuté. Ale snáď s tým čoskoro niečo urobia. Nábrežie bolo príjemné, no inak tu nebolo čo obzerať. Na parkovisku sme zožrali tuniakové konzervy a pohli sme sa ďalej. Obával som sa, ako bude vyzerať výjazd z mesta, no nič hrozné sa nedialo. Do Bukurešti ostávalo iba cca 200km, no potrebovali sme dotankovať. Zišli sme do mestečka Cernavodă na brehu Dunaja a našli pumpu. Okrem tankovania sme vybavili aj iné veci a spokojnejšieho Krumpiho vychádzajúceho z pumpy som už dávno nevidel. Btw., za mestom je jadrová elektráreň, vyzerá, že aj tu ešte funguje zdravý rozum.
Čakal nás prejazd cez Dunaj, za most sa platilo. Bol som zvedavý, Dunaj neďaleko delty ma zaujímal. A veru bol veľký, ozaj veľký! No najväčšie prekvapenie bolo, keď sme prešli druhý, rovnako veľký Dunaj! Inak, súbežne s nami viedol nádherný železničný most. Za mostom sme zaplatili výpalné a migali do Bukurešti. Cestou sme prepočítali ostávajúce dni a zistili sme, že dnešným urýchlením vlastne všetko stíhame. Ani to dlho netrvalo a vchádzali sme do hlavného mesta Rumunska. Podľa rôznych zdrojov som očakával všeličo, len nie pekne upravené, moderné mesto.
Prešli sme centrom, zasekali sa v zopár zápchach (a to bol obed!), prešli novým mostom Pasajul Basarab a zaparkovali v krásnej vilovej štvrti na severe pri stanici metra Aviatorilor. Vybrali sme sa do metra, kúpili si lístky a nastúpili na vlak. Ten ma prekvapil tiež, pekný, zrekonštruovaný. Odviezli sme sa až na stanicu Tineretului. V podchode sme si kúpili niečo pod zub a išli na električku. Tá už bližšie pripomínala moju predstavu. Odviezli sme sa 2 zastávky a zamierili do Parcul Carol I. Príjemný park, ďalej sme zamierili smerom k socialistickému centru mesta.
Hneď za parkom sme sa ocitli vo vysnívanej Bukurešti. Chaos na ceste, vytrubujúce autá, holuby, ošťaté rohy, ošarpané domy a tak... Naštatstie sme túto nie veľmi veľkú časť prešli skôr než nás omrzela. Otvoril sa nám pohľad na Palatul Parlamentului, druhú najväčšiu administratívnu na svete. Všetko tu zrazu bolo obrovské, domy, cesty, vzdialenosti... neuveriteľný barák sme obzreli spredu a potom sme zamierili do historického centra mesta.
Najprv sme museli prejsť časť socialistickej štvrti, ktorej brutalistická architektúra je tak brutálna, až sa mi páči. Prešli sme po moste cez riečku Dâmbovița a ocitli sme sa v pôvodnom centre. Šarm obchodníckych uličiek 19. storočia už dávno zmizol, teraz je to taká štvrť z ktorej idú zmiešané pocity. Malé domčeky sú učupené pod veľkými a významnými budovami, kde-tu prieluka, kde-tu nejaká biserica (kostol). No stále to má dačo do seba a veľmi sa mi tu páčilo.
Na najznámejšej bukurešťskej ulici Lipscani (aspoň pre mňa, keďže inú som si nezapamätal) sme zašli do krásneho kníhkupectva Cărtureşti Carusel. Vedľa bolo info-centrum, tak som vošiel. Vypýtal som si mapku a týpek, že odkiaľ sme. Že z Bratislavy. Vravel, že u nás bol a že sa mu veľmi páčilo, čo nás potešilo. Na konci ulice sme prešli na druhú stranu širokej cesty a objavili kebab. Za 10 Lei sme si dali po jednom a natlačili sa. Nebol zlý, ale nedosahoval ani kvalitu z Plovdivu, či Sofie.
Zišli sme do metra na Universitate a zamierili späť na Aviatorilor. Chceli sme vypadnúť z mesta, nakúpiť a prejsť ešte kus cesty. No, ono vyjsť poobede z Bukurešti nie je ani trochu jednoduché, celé mesto je totiž jedna veľká zápcha. A sanitky! Nikdy som nepočul toľko sanitiek za tak krátky čas. Broko ešte cestou predviedol pár majstrovských kúskov, za ktoré by sa nehanbili ani polointeligentní čávovci v čiernych rádoby-SUV.
Prišli sme na kraj mesta a bolo dobojované, už iba spraviť nákup. Zašli sme do Auchanu, kde sme oslavovali príchod z Bulharska do civilizovanej zeme. Mali tu totiž lacnejšiu a chutnejšiu telemetriu. Okrem jedla sme našli aj pekné tričko za 8 Lei (1,78€), ktoré sme si nemohli nekúpiť a predlžku do auta, ktorá už naozaj fungovala. Od Auchanu sme konečne vyrazili a po A1 sme so západom slnka dorazili k Pitešti. Rovno sme šli na vyhliadnuté miesto, posledný úsek po horšej ceste som radšej zobral ja. Rozložili sme sa na akomsi pasienku pri rozvodnenej rieke a okrem jedla sme sa pustili aj do pivka, či vínka...
Pôvodný plán bol doobeda sa okúpať, potom pozrieť Konstancu a dôjsť niekam pred Bukurešť. Ale to bol iba plán. Najprv, asi minútu po naštartovaní sa odpálila nová predlžovačka v aute, takže bolo po eletrike. Chladnička dostala prednosť a tak manažér odpadového hospodárstva na zadnom sedadle bol súčasne vymenovaný do funkcie hlavného kontrolóra kvality zapojenia chladiaceho systému do siete. V tomto prípade bol konflikt záujmov vylúčený, obe funkcie tak mohol obsadiť jeden človek. A teraz sa vyjadrím zrozumiteľne. Ten, čo sedel vzadu, mal tú česť sedieť vedľa pytla odpadkov a pritom musel kontrolovať či chladnička beží...
 |
| Spanie v Bulharsku |
To bol ten menší problém, väčší došiel po telefonáte z domu. Dostali sme veľmi presný deadline návratu domov, no vzhľadom na situáciu bol z ich strany maximálne veľkorysý, za čo im patrí vďaka. Prvé, čo sme vypustili, bolo kúpanie. Bolo hnusne zima (29°C) a navyše po včerajšku sa nám ani veľmi nechcelo. Ale na druhú stranu, tie vlny... Namiesto kúpania sme rovno zamierili na hranice. Bolo tam iba pár áut a autobus, no nič sa nedialo. Po chvíli sme pochopili, autobus bol turecký a Rumuni, si ho pekne vychutnávali. Našťastie sa potom jeden colník pustil aj do nás a o chvíľu sme boli v Rumunsku.
Už pár km od hraníc sme pocítili obrovskú zmenu. Zatiaľ čo v Bulharsku bolo iba pár áut, tu sme zrazu boli v hustej premávke a s blížiacou sa Konstancou to bolo horšie a horšie. Všetci sa valili k moru buď smerom z, alebo do Konstance. V jednom mestečku bola totálna zápcha, tak sme išli po polňačke vedľa, no moc sme si nepomohli, iba sme sa pripojili na iný nájazd na kruháč, ktorý celú zápchu vytváral. Po čase sme konečne dorazili do Konstance a bolo dobojované. Zaparkovali sme v prístave a vyrazili sme po nábreží ku kasínu.
 |
| Kasíno Konstanca |
Kasíno je nádherné, škoda že je spustnuté. Ale snáď s tým čoskoro niečo urobia. Nábrežie bolo príjemné, no inak tu nebolo čo obzerať. Na parkovisku sme zožrali tuniakové konzervy a pohli sme sa ďalej. Obával som sa, ako bude vyzerať výjazd z mesta, no nič hrozné sa nedialo. Do Bukurešti ostávalo iba cca 200km, no potrebovali sme dotankovať. Zišli sme do mestečka Cernavodă na brehu Dunaja a našli pumpu. Okrem tankovania sme vybavili aj iné veci a spokojnejšieho Krumpiho vychádzajúceho z pumpy som už dávno nevidel. Btw., za mestom je jadrová elektráreň, vyzerá, že aj tu ešte funguje zdravý rozum.
 |
| Krásny železničný most cez Dunaj |
Čakal nás prejazd cez Dunaj, za most sa platilo. Bol som zvedavý, Dunaj neďaleko delty ma zaujímal. A veru bol veľký, ozaj veľký! No najväčšie prekvapenie bolo, keď sme prešli druhý, rovnako veľký Dunaj! Inak, súbežne s nami viedol nádherný železničný most. Za mostom sme zaplatili výpalné a migali do Bukurešti. Cestou sme prepočítali ostávajúce dni a zistili sme, že dnešným urýchlením vlastne všetko stíhame. Ani to dlho netrvalo a vchádzali sme do hlavného mesta Rumunska. Podľa rôznych zdrojov som očakával všeličo, len nie pekne upravené, moderné mesto.
 |
| Metro v Bukurešti |
Prešli sme centrom, zasekali sa v zopár zápchach (a to bol obed!), prešli novým mostom Pasajul Basarab a zaparkovali v krásnej vilovej štvrti na severe pri stanici metra Aviatorilor. Vybrali sme sa do metra, kúpili si lístky a nastúpili na vlak. Ten ma prekvapil tiež, pekný, zrekonštruovaný. Odviezli sme sa až na stanicu Tineretului. V podchode sme si kúpili niečo pod zub a išli na električku. Tá už bližšie pripomínala moju predstavu. Odviezli sme sa 2 zastávky a zamierili do Parcul Carol I. Príjemný park, ďalej sme zamierili smerom k socialistickému centru mesta.
 |
| Pravá Bukurešť |
Hneď za parkom sme sa ocitli vo vysnívanej Bukurešti. Chaos na ceste, vytrubujúce autá, holuby, ošťaté rohy, ošarpané domy a tak... Naštatstie sme túto nie veľmi veľkú časť prešli skôr než nás omrzela. Otvoril sa nám pohľad na Palatul Parlamentului, druhú najväčšiu administratívnu na svete. Všetko tu zrazu bolo obrovské, domy, cesty, vzdialenosti... neuveriteľný barák sme obzreli spredu a potom sme zamierili do historického centra mesta.
 |
| Palatul Parlamentui |
Najprv sme museli prejsť časť socialistickej štvrti, ktorej brutalistická architektúra je tak brutálna, až sa mi páči. Prešli sme po moste cez riečku Dâmbovița a ocitli sme sa v pôvodnom centre. Šarm obchodníckych uličiek 19. storočia už dávno zmizol, teraz je to taká štvrť z ktorej idú zmiešané pocity. Malé domčeky sú učupené pod veľkými a významnými budovami, kde-tu prieluka, kde-tu nejaká biserica (kostol). No stále to má dačo do seba a veľmi sa mi tu páčilo.
 |
| Blocul Adriatica-Trieste |
Na najznámejšej bukurešťskej ulici Lipscani (aspoň pre mňa, keďže inú som si nezapamätal) sme zašli do krásneho kníhkupectva Cărtureşti Carusel. Vedľa bolo info-centrum, tak som vošiel. Vypýtal som si mapku a týpek, že odkiaľ sme. Že z Bratislavy. Vravel, že u nás bol a že sa mu veľmi páčilo, čo nás potešilo. Na konci ulice sme prešli na druhú stranu širokej cesty a objavili kebab. Za 10 Lei sme si dali po jednom a natlačili sa. Nebol zlý, ale nedosahoval ani kvalitu z Plovdivu, či Sofie.
 |
| Biserica |
Zišli sme do metra na Universitate a zamierili späť na Aviatorilor. Chceli sme vypadnúť z mesta, nakúpiť a prejsť ešte kus cesty. No, ono vyjsť poobede z Bukurešti nie je ani trochu jednoduché, celé mesto je totiž jedna veľká zápcha. A sanitky! Nikdy som nepočul toľko sanitiek za tak krátky čas. Broko ešte cestou predviedol pár majstrovských kúskov, za ktoré by sa nehanbili ani polointeligentní čávovci v čiernych rádoby-SUV.
 |
| Universitate |
Prišli sme na kraj mesta a bolo dobojované, už iba spraviť nákup. Zašli sme do Auchanu, kde sme oslavovali príchod z Bulharska do civilizovanej zeme. Mali tu totiž lacnejšiu a chutnejšiu telemetriu. Okrem jedla sme našli aj pekné tričko za 8 Lei (1,78€), ktoré sme si nemohli nekúpiť a predlžku do auta, ktorá už naozaj fungovala. Od Auchanu sme konečne vyrazili a po A1 sme so západom slnka dorazili k Pitešti. Rovno sme šli na vyhliadnuté miesto, posledný úsek po horšej ceste som radšej zobral ja. Rozložili sme sa na akomsi pasienku pri rozvodnenej rieke a okrem jedla sme sa pustili aj do pivka, či vínka...
 |
| Arcul de Triumf - žeby spojitosť s prezývkou Paríž východu? |
Komentáre
Zverejnenie komentára