Jondyho zápisky

Bratislava - R 601 - Košice - SK/UA - Užhorod - 601  П Užhorod Druhým veľkým výletom v lete 2017 bola cesta na Ukrajinu. Nápad mi skrsol v hlave niekedy cez Vianoce, kedy som si iba tak z nudy narazil na stránku ukrajinských železníc. Zistil som, že vlaky sú tam neuveriteľne lacné, takže som okamžite začal špekulovať ako z toho spraviť zaujímavý výlet. Nakoniec sme z toho vymysleli takmer týždňovú cestu vlakmi až do Kyjeva. V R601 Pôvodne to vyzeralo na celkom veľký záujem, no ako to už chodí, časom je menší a menší. Nakoniec sme sa dali dokopy štyria, ja, Krumpi, Harty a Lucka. Kúpili sme si lístky a tešili sme sa na cestu. Nepríjemným prekvapením bolo, keď Lucka zistila, že už nemá platný pas a nový vybaviť nestíha. A tak sme ostali traja... V Dobrých časoch... V trojici sme teda vyrážali v prvý školský deň na východ. Nasadli sme na prvý vlak do Košíc a dospávali sme krátku noc. Prekvapivo nám 6-hodinová cesta nepripadala ani veľmi dlhá, čo bolo celkom d

Ciuperceni - RO/HU - HU/SK - Bratislava Upratujeme... Vstali sme skoro ráno s brieždením a čo najskôr sme sa napakovali do auta. Z poľa som vyšiel ja, ďalej šoféroval Krumpi. Od hraníc sme neboli ďaleko, takže sme tam onedlho boli. Prešli sme raz-dva a mohli sme fičať cez Maďare. Nejaké kilometre sme prešli po obyčajných cestách, pred Nyíregyházou sme sa napojili na diaľnicu a ťahali smer domov. Po 200 metroch stúpania na ránko... Zdalo sa nám, že niečo klepe, možno bahno v kolesách. Zastavili sme na odpočívadle, kukli na to, vyzeralo to OK, tak sme pokračovali ďalej. Postupne to prestalo, asi naozaj iba bahno v kolesách. Zastavili sme znova, tentokrát sme sa najedli. Už sme neboli ďaleko od Pešti, tú sme obišli a do Bratislavy ostávali posledné 2 hodinky. Za Peštou sa vymenil Krumpi s Brokom. Do Bratislavy sme došli okolo obeda, najprv sme zašli vyložiť Broka, potom ku mne. U mňa sme sa pustili do pulírovania interiéru auta. Vyčistili sme ho tak, že vyzeralo ako nové s

Ciumârna -  M ă năstirea Moldovița - Borșa - Poienile Izei - Mănăstirea Bârsana - Sighetu Marmației - Cimitirul Vesel din Săpânța - Ciuperceni Cimitirul Vesel Po zobudení sme okrem tradičných vecí ako raňajky a hygiena mali aj jednu kuriozitku. Smeti, čo sme večer strčili pod auto proste zmizli. Najprv sme prehádzali celé auto, potom všetky veci vonku a nakoniec aj blízke okolie miesta, kde sme spali. Nič, akoby sa po nich zľahla zem... Špekulovali sme, čo sa s nimi stalo, na to aby sme s nimi spravili niečo neobvyklé sme pili málo a kradnúť ich nemal kto. Jedine, že by zver, ale aj to by ich musela odtiahnuť pekne ďaleko. Proste sa už nenašli a ostáva to záhadou... Ráno... Vyrazili sme do vedľajšej dediny  Moldovița , kde sa nachádzal ďalší kláštor. Zaparkovali sme v pohode, ešte tu nebolo veľa ľudí, aj keď sa to tu plnilo postupne. Zaplatili sme vstupné a k tomu sme vyfasovali krásne sukne, ktoré sme si museli uviazať pred vstupom dnu. Prezreli sme si pekný kláštor a

Ivancea - Orheiul Vechi - Mănăstirea Țipova - Lumânarea Recunoștin ț ei - Soroca - MD/RO - Mănăstirea Sucevița - Ciumârna Orheiul Vechi Ráno som sa šiel poprechádzať okolo miesta spania, aspoň nech viem, kde sme to vlastne boli. Našiel som lúku s pekným výhľadom na rybníky. Inak bola krajina taká typická moldavská, pahorkatina s lesíkmi, vinicami a poliami. K prvej zastávke sme to mali iba cez dve dediny po vedľajšej ceste, takže sme na miesto dorazili vcelku skoro. Ráno nad Ivanceou Boli sme v dedinke Butuceni, ležiacej v meandri rieky Raut. Nad dedinou sa nachádza jedna z najväčších moldavských zaujímavostí, kláštor Orheiul Vechi. Vyšli sme na kopec, kde je kláštor a nazreli sme dnu. Nebolo to škaredé, ale ani nejak extra zaujímavé. Krajšia bola krajina okolo, vo vápnitých pieskovcoch hlboko zarezaná meandrujúca rieka vytvárala pekné scenérie. Prešli sme si celý hrebienok a zbehli naspäť medzi domy. Miestna rustikálna architektúra je veľmi pekná. V jedinom podniku v