Jondyho zápisky

Alebo aj Gruzínsko a Arménsko. Alebo Zakaukazsko? Možno z Mockby. Tak Predkaukazsko? Asi z Ankary. A keďže sa netajím nesympatiou k akémukoľvek ujovi wannabe-diktátorovi, tak by to z našeho uhlu pohľadu smerujúcemu viac-menej v predĺžení kaukazskej osi bolo asi Vedľakaukazsko alebo Napravokaukazsko, možno ešte aj Južnokaukazsko. A keďže všetky tieto pseudonázvy znejú povedzme, ehm, odpudivo, tak to bude Kaukaz! Letisko Kutaisi Zem pestrá, hornatá aj placatá, zelená aj suchá, rozvinutá aj zabudnutá v hlbokom sajuze - to je Arménsko a Gruzínsko. Dlho sme po kolíske kresťanstva a vína /to druhé je podstatné!/ pokukovali z obrazoviek mobilov, noťasov aj monitorov, až sme si povedali, že rok 2019 je ten pravý. S letenkami to nevyzeralo úplne ružovo, študentský rozpočet našponovaný ako vzťah Sulíka s Matovičom sa veľmi netváril na letenky za 200-300 €. V jeden moment sme však pochopili, že cena dole nepôjde a za nejakých 250€ sme kúpili spiatočnú letenku z Viedne do Kutaisi s Wizzom. Časť na

Bratislava - SK/HU - HU/SI - SI/HR - Starigrad Paklenica Po úspechu z minulého roka sme intenzívne vymýšľali, kam pôjdeme tento rok. Možností bolo kopec, stále sme kukali na Rumusko, no nakoniec nám padol zrak na NP Paklenica vo Velebite. Termín sme vyladili tak, aby sme optimalizovali využitie sviatkov. Tomáš nakoniec nešiel kvôli príprave nosníkov na bakalárku, nuž sme vyrazili iba traja v klasickej zostave. Nočný svah Velebitu Napakovali sme sen českých rodin a hurá do Chorvatska! Jo, ještě nasmažit řízky a nakoupit lahváče!  Pivko sa v kufri objavilo, aj nejaké to jedlo. Predpoveď počasia bola exkluzívna, chcát, chcát a chcát , v Paklenici možno nie... V daždi sme teda vyrazili do Maďarorságu a cez Lendavu sme prekrosili kúsok Slovinska do Chorvátska. Za Čakovcom sme sa napojili na dál nic a šli po nej až do neskorého večera, kým sme tunelom nekrosli Velebit a nezišli až do Starigradu Paklenica, kde sme si našli pekné miestečko priamo pod svahmi Velebitu. Ráno sme si povedali, že v