Jondyho zápisky

Dar Bouazza - El Borouj - Ouzoud - Imi n'Ifri - Setti Fadma - Marakéš Po kúpaníčku v oceáne sme vyrazili späť do vnútrozemia, za zaujímavosťami Marockej Mesety /náhornej plošiny pod Atlasom/. Priblížili sme sa kus po diaľnici, ďalej sme však pokračovali po miestnych okreskách. Hneď za zjazdom nás preventívne pobuzerovala kráľovská garda. V mestečku El Borouj sme sa zastavili na obed do nejakej miestnej reštaurácie. Neboli sme schopní sa dohovoriť absolútne nijak, našťastie sme sa rukami doposunkovali k tomu čo chceme. 2 tadžíny, čaj a každému ešte po jednom "kebabe" do ruky. Dohromady asi za 100 dirhamov, čo je vlastne skoro zadarmo. A nikto nás nechcel odžubať. To ja tak krásne, keď niekam nechodia západní turisti. Kus za mestom sme začali stúpať a výhľady sa postupne zatraktívnili. Pri nejakom mostnom provizóriu v rokline sme sa zastavili porobiť pár fotiek. Pobavili sme sa na mláčke oleja pri dohora vyhnutom plechu a dodatočne sme si dali pri prejazde pozor, aby sme ta

Col du Zad - Cèdre de Gouraud - Fez - Volubilis - Meknes - Rabat - Casablanca Pláne Atlasu V sedlách Atlasu sme si už miestami prišli ako v Európe, pasienky a kopečky dotvárali atmosféru. Za sedlom sme dali zastávku v lese Cèdre de Gouraud. Teda tento céder je jeden konkrétny a suchý, ale celý les sa volá podľa neho. Je tu celkom príjemne, najzaujímavejšie sú asi miestne makaky. Žijú tu voľne a prirodzene a samozrejme ich to tiahne k ľudom, lebo jedlo. Keďže sme lakomí, nič sme nedali. Cestou do Fezu sme sa pomotali autom v uliciach Ifrane, nového, moderného mesta pripomínajúceho zbohatlícke európske satelitné mestečká. A potom už konečne ten Fez. Kým sa na marockých cestách mimo mesta jazdí výborne, lebo sú prázdne a celkom kvalitné /absencia mrazových cyklov/, tak v meste je to celkom peklo. Ako by sa zrazu za volant posadili makaky spod céderu a trúba, volanty, pedále, prevodovky, všécko naraz. Teda, nebyť nepoškriabaného Loganu, tak asi cajk, ale predvídať za pol Maroka už je fakt

Touama - Col du Tichka - Ait Benhaddou - Ouarzazate - Kasbah Amidril - Dadès Gorge - Tinghir - Todgha Gorge - Erg Chebbi - Col du Zad Ráno sme naskočili do Dáčie a vypálili do priesmyku Tichka na druhú stranu Atlasu, na bájnu Saharu. Cesta bola celkom dlhá s luxusnými serpentínami a zárezmi, kde sa na nejaký odpoúčaný sklon svahu nehrali. Cestou sme pofotili pár fotiek a v klesaní nás prvýkrát zastavili na checkpointe. Stačili im doklady. Pod Col du Tichka Ako prvé na saharskej strane Atlasu sme šli do Ait Benhaddou, pevnosti v Unescu. Pevnosť je tradične uplácaná z hliny a slamy, a evidentne sa jej úplne nepáčili nedávne dažde, takže miestami boli niektoré časti celkom K.O., trošku ich rozplavilo... Ale miesto fakt pekné. Ait Benhaddou Prešli sme okolo hollywoodkych kulís pri Ouarzázate, kde sme pukli obedík a nakúpili datle. Za mestom už začala pravá jazda Saharou. Ja som si Saharu predstavoval ako vyprahnuté miesto, kde bude 40° na slnku. Bolo 25° a Sahara nás privítala prívalovým d