Balkán - 10. deň
Buzludža - Šipka - Devetaška peštera - Krušuna - Emen - Veliko Tarnovo - Omurtag - Liliak
Prvá zastávka bola bola hneď vedľa, obludný pamätník socializmu sa nedal prehliadnuť ani zo širokého okolia. Autom sa dalo pekne vyjsť až hore pod obludu. Chceli sme ísť dovnútra, no nevedeli sme, či to bude možné. Všetky vchody boli zatvorené, všade boli nálepky zakazujúce vstup, no nakoniec sme našli dieru z ktorej akurát liezli Rumuni. Vraj je to v pohode. Vliezli sme teda dole do sklepa a šli ďalej dnu.
Obrovská zasadacia sála bola už v štádiu rozkladu, no stále z nej bolo cítiť duch komunistického zjazdu, kvôli ktorému bola postavená. Ono, nachádza sa to tu asi 1430m nad morom a kvôli výstavbe vrchol kopca odpálili, aby tu mohli postaviť toto. Ako načo?? Vnútri sa všade nachádzajú postupne opadávajúce tématické mozaiky, odkazujúce na účel tejto ŽB ozruty.
Bolo to strašne zaujímavé, no na druhú stranu sme boli radi, že sme už boli von a iba s jedným menším zranením (Broko sa kdesi odrel). Pred obludou sme si vytiahli jedlo, spapali rumunský burduf de oaie a etiketu sme pricapili na auto. Burduf ochraňuj nás! Asi to celkom fungovalo, auto už nevydymilo...
Do sedla Šipka to je cca 10km po hrebeni cez príjemné bukové lesy. Cestou sme ešte kukli jeden pohľad na Buzludžu a potom sme šli až na Šipku. Tu sa nachádza druhý pamätník, výrazne starší a živší. Akurát tu mali nejaké veľké oslavy, boli sme radi, že sme mali kde zaparkovať. Tento pamätník je na pamiatku oslobodenia Bulharska spod osmanskej nadvlády a Bulhari to patrične oslavujú. Našťastie keška bola vhodne umiestnená, takže ani davy ľudí nebránili v odlove.
Po zídení z hôr sme sa zastavili vyhádzať bordel z auta a dokúpiť cestnú známku v meste Gabrovo. Potom sme šli až ku Devetaške peštere. Platil sa vstup, ale v akejsi pofidérnej maringotke, tak sme skúsili prejsť suverénne okolo. Nevydalo, tak sme tu nechali asi 2 Leva. Jaskyňa je ohromujúca, strop má desiatky metrov vysoko. Je vytvorená v úpätí svahu krasovej planiny. Všade boli drevené zábradlia obmedzujúce vstup, no miestni toto odporúčanie nebrali moc vážne a liezli všade.
O dve dediny vedľa je Krušuna so svojimi krasovými vodopádmi, travertínmi a súvisiacimi geologickými útvarmi. Do areálu sa platilo vstupné, asi 1 Lev, no dostal som peknú mapku. Všade kopec ľudí, no vodopády boli ozaj krásne. V snahe nájsť jednu z kešiek sme vyšli na nejaký starý chodník a hneď to bolo zaujímavejšie. Z prechádzkového chodníka bol zrazu chodník technický. Kešku som našiel a vyšli sme pri jaskyni, z ktorej vytekal potok. Zišli sme dole a pri parkovisku sme si dali pivínko v bufete, šofér nepil. Ten iba sadol a mal pol promile...
Zamierili sme ku Emenu, kde mal byť akýsi kaňon. Cestou sme viackrát križovali železnicu, no vždy sme stáli na závorách kvôli jednému a tomu istému vlaku, ktorý sme vždy dobehli. Došli sme k ústiu koňona, na breh vodnej nádrže. Nič nenasvedčovalo tomu, že by tu mal byť kaňon. Aj týpek, čo predával rybárske lístky na nás čumel, že čo tu chceme. Nenechali sme sa odradiť a po kilometri sa dolina zatočila a prišli sme ku kaňonu. Strmo sme vystúpali a potom sme šli po hrane ponad kaňonom.
Kúsok od konca sme sa otočili a šli späť. Bolo to pekné, ešte sme chceli zájsť dole ku vodopádu. Prístup nebol zadarmo museli sme preliezať kmene stromov. Namiesto vodopádu po skale stekal úbohý čourek vody, no zato tu bol neuveriteľný puch. Jak keby tu skapalo stádo diviakov naraz. Vrátili sme sa k autu a vydali sme sa ďalej do Velika Tarnova.
Zaparkovali sme v centre a vydali sa na prechádzku po meste. Chceli sme pozrieť Carevec - akýsi hradokopec. Akurát však SBS-kár pri bráne pýtal peniaze, aj keď to malo byť oficiálne zadarmo, nuž sme sa otočili. Prešli sme sa zbytkom starého mesta, ktoré je postavené vo svahoch hlboko zarezaného údolia. Rozhodli sme sa, že chceme ísť na kebab. Prešli sme pol mesta, aby sme našli jeden zúfalý kebab. Nebol až taký hrozný, no oproti plovdivskému bieda. A ešte sa mi aj spravil otlak od sandále od toľkého chodenia :(.7
Inak, v júli 2018 sa tu bežali dorastenecké majstrovstvá Európy v OB (EYOC).
Zvečerievalo sa, tak sme pokračovali po ceste číslo 4 na východ. Cesta bola luxusná, a navečer minimum áut. Pri Omurtagu sme sa na jednej križovatke zastavili pozrieť vystavené stíhačky a nájsť kešku. Miesto bolo fajn, no nemohli sme sa zdržiavať, noc sa blížila a my sme nemali isté spanie. O pár km sme odbočili na sever do dediny Pajduško, kde to podľa satelitky vyzeralo nádejne. Ono by to bolo lepšie, keby tam bolo vidno aj vrstevnice, z miesta bol nakoniec trt makový. Prešli sme až do Liliaku a šli hore dolinou. Našli sme vodnú nádrž a aj celkom použiteľné miesto na stan.
Nerozmýšľali sme a zapichli to sem. Boli sme celí dopotení, tak sme sa okúpali v nádrži, aj keď to bola jedna z najhnusnejších vôd, do akých som kedy vliezol. No furt bola čistejšia než my... Trochu sme nedomysleli, že pri vode budú komáre, tak sme rýchlo navarili, pukli pivá a zaliezli do stanu.
Prvá zastávka bola bola hneď vedľa, obludný pamätník socializmu sa nedal prehliadnuť ani zo širokého okolia. Autom sa dalo pekne vyjsť až hore pod obludu. Chceli sme ísť dovnútra, no nevedeli sme, či to bude možné. Všetky vchody boli zatvorené, všade boli nálepky zakazujúce vstup, no nakoniec sme našli dieru z ktorej akurát liezli Rumuni. Vraj je to v pohode. Vliezli sme teda dole do sklepa a šli ďalej dnu.
 |
| Sála |
Obrovská zasadacia sála bola už v štádiu rozkladu, no stále z nej bolo cítiť duch komunistického zjazdu, kvôli ktorému bola postavená. Ono, nachádza sa to tu asi 1430m nad morom a kvôli výstavbe vrchol kopca odpálili, aby tu mohli postaviť toto. Ako načo?? Vnútri sa všade nachádzajú postupne opadávajúce tématické mozaiky, odkazujúce na účel tejto ŽB ozruty.
 |
| Buzludža |
Bolo to strašne zaujímavé, no na druhú stranu sme boli radi, že sme už boli von a iba s jedným menším zranením (Broko sa kdesi odrel). Pred obludou sme si vytiahli jedlo, spapali rumunský burduf de oaie a etiketu sme pricapili na auto. Burduf ochraňuj nás! Asi to celkom fungovalo, auto už nevydymilo...
 |
| Buzludža zo Šipky |
Do sedla Šipka to je cca 10km po hrebeni cez príjemné bukové lesy. Cestou sme ešte kukli jeden pohľad na Buzludžu a potom sme šli až na Šipku. Tu sa nachádza druhý pamätník, výrazne starší a živší. Akurát tu mali nejaké veľké oslavy, boli sme radi, že sme mali kde zaparkovať. Tento pamätník je na pamiatku oslobodenia Bulharska spod osmanskej nadvlády a Bulhari to patrične oslavujú. Našťastie keška bola vhodne umiestnená, takže ani davy ľudí nebránili v odlove.
 |
| Šipka |
Po zídení z hôr sme sa zastavili vyhádzať bordel z auta a dokúpiť cestnú známku v meste Gabrovo. Potom sme šli až ku Devetaške peštere. Platil sa vstup, ale v akejsi pofidérnej maringotke, tak sme skúsili prejsť suverénne okolo. Nevydalo, tak sme tu nechali asi 2 Leva. Jaskyňa je ohromujúca, strop má desiatky metrov vysoko. Je vytvorená v úpätí svahu krasovej planiny. Všade boli drevené zábradlia obmedzujúce vstup, no miestni toto odporúčanie nebrali moc vážne a liezli všade.
 |
| Devetaška peštera |
O dve dediny vedľa je Krušuna so svojimi krasovými vodopádmi, travertínmi a súvisiacimi geologickými útvarmi. Do areálu sa platilo vstupné, asi 1 Lev, no dostal som peknú mapku. Všade kopec ľudí, no vodopády boli ozaj krásne. V snahe nájsť jednu z kešiek sme vyšli na nejaký starý chodník a hneď to bolo zaujímavejšie. Z prechádzkového chodníka bol zrazu chodník technický. Kešku som našiel a vyšli sme pri jaskyni, z ktorej vytekal potok. Zišli sme dole a pri parkovisku sme si dali pivínko v bufete, šofér nepil. Ten iba sadol a mal pol promile...
 |
| Krušuna |
Zamierili sme ku Emenu, kde mal byť akýsi kaňon. Cestou sme viackrát križovali železnicu, no vždy sme stáli na závorách kvôli jednému a tomu istému vlaku, ktorý sme vždy dobehli. Došli sme k ústiu koňona, na breh vodnej nádrže. Nič nenasvedčovalo tomu, že by tu mal byť kaňon. Aj týpek, čo predával rybárske lístky na nás čumel, že čo tu chceme. Nenechali sme sa odradiť a po kilometri sa dolina zatočila a prišli sme ku kaňonu. Strmo sme vystúpali a potom sme šli po hrane ponad kaňonom.
 |
| Vlak BŽ |
Kúsok od konca sme sa otočili a šli späť. Bolo to pekné, ešte sme chceli zájsť dole ku vodopádu. Prístup nebol zadarmo museli sme preliezať kmene stromov. Namiesto vodopádu po skale stekal úbohý čourek vody, no zato tu bol neuveriteľný puch. Jak keby tu skapalo stádo diviakov naraz. Vrátili sme sa k autu a vydali sme sa ďalej do Velika Tarnova.
 |
| Kaňon Emen |
Zaparkovali sme v centre a vydali sa na prechádzku po meste. Chceli sme pozrieť Carevec - akýsi hradokopec. Akurát však SBS-kár pri bráne pýtal peniaze, aj keď to malo byť oficiálne zadarmo, nuž sme sa otočili. Prešli sme sa zbytkom starého mesta, ktoré je postavené vo svahoch hlboko zarezaného údolia. Rozhodli sme sa, že chceme ísť na kebab. Prešli sme pol mesta, aby sme našli jeden zúfalý kebab. Nebol až taký hrozný, no oproti plovdivskému bieda. A ešte sa mi aj spravil otlak od sandále od toľkého chodenia :(.7
Inak, v júli 2018 sa tu bežali dorastenecké majstrovstvá Európy v OB (EYOC).
 |
| Carevec |
Zvečerievalo sa, tak sme pokračovali po ceste číslo 4 na východ. Cesta bola luxusná, a navečer minimum áut. Pri Omurtagu sme sa na jednej križovatke zastavili pozrieť vystavené stíhačky a nájsť kešku. Miesto bolo fajn, no nemohli sme sa zdržiavať, noc sa blížila a my sme nemali isté spanie. O pár km sme odbočili na sever do dediny Pajduško, kde to podľa satelitky vyzeralo nádejne. Ono by to bolo lepšie, keby tam bolo vidno aj vrstevnice, z miesta bol nakoniec trt makový. Prešli sme až do Liliaku a šli hore dolinou. Našli sme vodnú nádrž a aj celkom použiteľné miesto na stan.
 |
| Veliko Tarnovo |
Nerozmýšľali sme a zapichli to sem. Boli sme celí dopotení, tak sme sa okúpali v nádrži, aj keď to bola jedna z najhnusnejších vôd, do akých som kedy vliezol. No furt bola čistejšia než my... Trochu sme nedomysleli, že pri vode budú komáre, tak sme rýchlo navarili, pukli pivá a zaliezli do stanu.
 |
| Park letectva v Omurtagu |
Komentáre
Zverejnenie komentára