Jondyho zápisky

Odesa - Tiraspol - Bender - Chișinău - Ia și Hi-tech  Chajtek na hranici Plán bol nejaký, no realita iná. Mali sme lístky na oveľa neskorší bus, ako sme chceli, a nás troch mínus jeden a pol zubu. Hľadanie správnej maršrutky bolo oproti ceste do katakomb rýchlejšie, keďže na lístku bolo číslo nástupišťa. Šofér spadal do typického portfólia šoférov ukrajinských maršrutiek, pochudlý chlapík s cigaretkou v hube.  Šerif ťa vidí! Okrem nás šlo v maršrutke ešte pár ľudí, no najlepšia bola nejaká postaršia podnesterská vznešená dáma, ktorá sa do šoféra hneď pustila, nech nefajčí v aute. Chvíľu sa hádali, potom cigaretku odhodil. To sme boli aj celkom radi... Ale potom to pokračovalo. Na cigaretku si zastavil na pumpe, my sme čakali v maršrutke.  Vokzal Tiraspol Na hraniciach /z ktorých sme mali celkom obavu/ to tetka vyriešila po svojom. Zobrala vnuka a kufor a vydala sa na pešo, že to bude rýchlejšie a počká nás za hranicami. My sme sa zatiaľ pomaly posúvali k co

Užhorod - Vinnycia - Odesa V Užhorode Puntíček s názvom Odesa ma v mape lákal už od detstva, no nepatrila nikdy k miestam, ktoré by patrili k must-see veciam. Ale potom, ako sa mi zapáčil výlet do Kyjeva, sme začali vymýšľať kam na Ukrajine ďalej. Odesa bola prirodzene jedna z najlepších možností. Tak som špekuloval, ako to vymyslieť. Nakoniec sa podarilo ponachádzať spoje aj cez Moldavsko a Rumunsko, takže vznikol zaujímavý okružný výlet. Logistika bola tiež komplikovanejšia, keďže som to spojil s prechodom Čornohory (najvyššie pohorie Ukrajiny). Vo Vinnycii Na Ukrajinu som sa vybral už skôr, keďže som najprv s orienťákmi šiel na túru na Hoverlu. Z turistiky sme sa vrátili do Užhorodu, kde som vymenil batohy a stretol som sa s Krumpim a Tomášom /druhý Tomáš, ako v Apuseni/. Dali sme si večeru a vyrazili na vlak. Keďže sme lístky riešili asi 3 týždne vopred, tak priamy vlak do Odesy bol vypredaný a museli sme ísť drahšie a s prestupom vo Vinnycii. Vlak došiel n