 |
| Chișinău |
Ani ráno tu nebolo vôbec teplo. V studenom potôčiku sme poumývali ešusy a potom sme sa mohli pohnúť. Prvé stovky metrov boli krokom, cesta bola ozaj na vyššie podvozky. Ale hlavná už bola výborná a ešte k tomu aj veľmi pekná. Stúpali sme do sedla v smrekovom lese, okrem nejakého spomaleného nákladiaku tu ani nikoho nebolo.
 |
| Lacul Roșu |
Za sedlom sme pomaly sklesali až k prvej zastávke, Lacul Roșu /Červené jazero/. Po ránu tu ešte turisti neboli, iba obchodníci pomaly otvárali. Pokochali sme sa jazerom a objavil som krásnu ukážku stavebného prvku z materiálu železobetonul romanilor. Za cestou už mala otvorené teta v prívesovej pekárničke a tak sme kúpili jeden peceň za 5 Lei.
 |
| Železobetonul romanilor |
Od jazera je to možno dva kilometre smerom dole, čo sa človeku otvorí nádherný pohľad na Cheile Bicazului, hlboko zarezanú tiesňavu vo vápencoch. Pohľad je to ozaj majestátny a cesta ide priamo pomedzi skaly. Úsek má pár sto metrov, zastavovali sme snáď každých 50.
Za tiesňavou sme šli dolinou riečky Bicaz, ktorá sa neskôr vliala do Bistrițe. Údolie malo taký typický karpatský charakter, lesy a tiahle dediny. Ale pôsobilo to tu dosť, akoby sa zastavil čas v 92-om.
 |
| Cheile bicazului |
Prišli sme do mesta Piatra Neamț, centra regiónu. Chvíľu sme sa točili, než sme našli parking. Popod námestie vedie tunel, do ktorého sa nezmestil kamión a tak sa otáčal. Moc mu to nešlo, ale pomáhali mu policajti. U nás niečo nevídané, akurát by dostal mastnú pokutu a pomôž si sám. Zaparkovali sme pred akýmsi hotelom, parkovisko patrilo nejakému strýcovi. Tomu sme zaplatili za očakávaný čas, no asi 84-krát nám prízvukoval, že to máme iba na hodinu. Aj tak sa tu nedalo moc viac času stráviť... Na auto sme ešte hodili celty na sušenie. Centrum je viac-menej iba sídlisko, no na námestí sa nachádza starý kostol, zvonica a pár historických domov. Celé to však pôsobí veľmi príjemne.
 |
| Cheile Bicazului |
Pohľadal som nejaké keše, našiel som 2. Potom už nebolo o čom a tak sme sadli do auta a vyrazili smer Jasy. V meste bola menšia zápcha, ktorá nás zdržala, no za mestom už bola pohoda. Šli sme nejakou vedľajšou cestou a v rumunskom duchu sme cez dedinu šli vyše 85. Zrazu sme narazili na policajtov, čo sa vliekli 75-kou, no nehorázne! Prvé auto za nami nás aj ich predbehlo ešte v dedine 100-vkou, no my ako slušní stredoeurópania sme s predbiehaním počkali až na koniec dediny.
 |
| Cheile Bicazului |
Posledné kilometre pred Jasmi sa doprava začala zahusťovať, až sme šli v pomalej kolóne. Preplietli sme sa mestom a hľadali parkovanie. Zašli sme do veľkého obchoďáku v centre a po nekonečnom hľadaní voľného miesta sme zastali tam, kde by sme úplne nemali. Moja predstava o tomto meste bola, že je to nejaká /síce 300-tisícová/ prdel. No už len ten obchoďák ma hneď vyviedol z omylu. A ten neuveriteľný strop z priehradovej dosky bol dokonalý!
 |
| Piatra Neamț |
Vonku nás hneď ovalilo teplo, no nebolo to na dlho, šli sme rovno do Palatul Culturii. To je ďalšia obrovská stavba, no vskutku veľmi pekná. vnútri sa konajú rôzne výstavy, no vstup do budovy je voľný, platí sa až na jednotlivé výstavy. Prešli sme čo sa dalo, ozaj sa to tu oplatí navštíviť. Prešiel som sa aj vonku za účelom nájsť aspoň 1 kešku. Vrátili sme sa k autu, vyšli von a vyrazili smer Moldavsko.
 |
| Piatra Neamț |
Na hranice to bolo asi hodinku, ale netušili sme koľko stvrdneme priamo tam. Vôbec sme netušili, čo čakať, bola to trochu taká terra incognita. Mali sme síce nejaké info, ale nakoniec sa ukázalo ako čiastočne neaktuálne. Na rumunskej strane sme strávili 45 minút, šlo to ozaj pomaly. Na moldavskej strane vyberali pasy, potom ich postupne vracali do áut. Nasledovala colná kontrola, nič neobvyklé, iba kukli kufor. Ešte sme museli zameniť peniaze a kúpiť si cestnú známku. Nevedeli sme, či je to už všetko, ale autá v našej várke už šli, tak sme sa pomaly pohli aj my. Nikto na nás nekričal, nepískal ani nestrieľal, tak sme usúdili, že je všetko OK a vyrazili sme na Kišinev.
 |
| Iași |
Diaľnice tu nemajú, no majú čosi ako cestu pre motorové vozidlá, ktorá má príjemné návrhové parametre, no iba 2 pruhy. Akurát rýchlosť tu nie je bohvieaká, ale moc se ju nedodržiavali. Za jedným lesíkom sme v diaľke videli blikať modré svetlá, nuž som ubral. Nakoniec z toho bolo natáčanie nejakého filmu. Cesta ubiehala rýchlo, za nejakú hodinku sme boli pred Kišinevom. Postupne sme sa blížili do mesta, bola už 50-tka, šiel som 40 a zrazu ma cvakol radar.
 |
| Palatul Culturii |
Nemal som z toho dobrý dojem, no zase som si bol vcelku istý, že som nič neporušil. Po hlavnom bulvári sme prešli až do stredu mesta, ked sme zaparkovali v rozbitom vnútrobloku za úradom vlády vedľa luxusných športiakov. Vybrali sme sa na prechádzku po meste. Najprv sme prešli okolo sochy Ștefana cel Mare v parku a popred úrad vlády sme šli po bulvári. Na rohu stál škaredo sa tváriaci policajt, tak sme radšej počkali na zelenú.
 |
| Typická architektúra v Jasoch |
Na to, že bol piatok večer, tak ľudí nebolo nikde, celé centrum bolo akési skapaté. Ale zato tu bolo množstvo zmenární, predajaní zlata a pobočiek Orange-u /asi 5 na 1km/. Narazili sme na jeden menší trh s blbosťami, tak sme sa aspoň poobzerali. Zabočili sme do vedľajšej ulice a postupne sme sa vracali k autu. Konečne sme našli niečo otvorené, stánok s občerstvením. Dali sme si po zapekačke a konečne využili Moldavské lei. Inak, strašne vtipné peniaze, vyzerajú ako z monopoly. Teda, vlastne je to celkom smutné...
 |
| Ștefan cel Mare |
Autom sme sa presunuli k jednému z mála miestnych supermarketov a pri zvečerievaní sa sme šli nakúpiť. Kupovali sme kde-čo, no jednoznačne najviac času sme strávili pri víne a divine /brandy/. Vybrali sme vínka na domov aj na večer, potom aj nejaký ten divin. Rozhodli sme sa s Krumpim investovať a zobrali sme 12-ročný za cca 12€. Matika tu je jednoduchá, platí priama úmera, čo rok, to 20 Lei /cca 1€/, zobral som aj 5-ročný v peknej fľaške. Na kase sme to museli rozdeliť, chlapík za nami na nás ak čudne kukal. Ten výraz bol jasný, kukal, že chalani práve nakúpili za mesačný plat! Ok, preháňam, ale neminuli sme dokopy málo...
 |
| Chișinău |
Vonku už bola tma, no stále neuveriteľne dusno a vyše 30°C. Naložili sme nákup a vybrali sme sa ešte do mestského parku. Tam som rýchlo našiel aspoň jednu kešku do štatistík. Vrátil som sa a zamierili sme von z mesta. Než sme sa napojili na hlavnú v centre, tak sme prechádzali jednou uličkou, kde asi býval niekto významný. Na začiatku, v strede, aj na konci stál policajt a hlásil náš prechod okolo.
 |
| Chișinău |
Po hlavnom bulvári sme prešli na severo-západný koniec mesta a vyrazili na sever. Šlo sa zle, chýbali rýchlostné značky, z ničoho-nič boli na štvorprúdovke prechody. Našťastie sme nešli dlho a miesto na spanie sme našli obďaleč rybníka pri dedine Ivancea. Pustili sme sa do šmakových rýb a otvorili sme si miestne vínko, to bolo výborné! Navarili sme a šli sme spať.
 |
| Chișinău |
Komentáre
Zverejnenie komentára