Jondyho zápisky

Cervia - Milano - Monza - rieka Adda Duomo di Milano Zobudili nás cyklisti, ktorí nám jazdili pár decimetrov od nôh. Našťastie to nebolo moc skoro, takže sme sa v pohode vybrali na ďalšiu cestu. Chceli sme sa ísť okúpať do mora, no v neďalekej Cervii sme nevedeli nájsť žiadnu verejnú pláž a ani nebolo nejak extra teplo. Nebolo ani kde poriadne zaparkovať, tak sme sa točili na veľkom kruháči s parčíkom v strede. Po x-tej otočke nám napadla geniálna myšlienka - zájsť do Milána už dnes! Galleria Vittorio Emanuele Vyrazili sme teda cez Pádsku nížinu do Milána a opäť sme mali obrovské šťastie. Znova bol víkend a tak celá Pádska nížina šla k moru a nie do Milána. Pri jazde po /celkom/ prázdnej diaľnici sme sa nestačili čudovať nad zápchami v protismere, ktoré sa ťahali hádam 250 kilometrov od mora. Väčšinu cesty sme išli po 4-pruhovej diaľnici, kde boli využité ľavé 3 pruhy. Najplnší bol ten úplne vľavo, všetci sa totiž ponáhľali. Ja som šiel v úplne prázdnom pravom 140 a

Urbino - San Leo - San Marino - Cesenatico - Ravenna Urbino V noci prišla búrečka aj nad nás, ale už bez bleskov a hromov, iba prudký dážď a vietor. Stan to zvládol dobre, ostali sme suchí. Ráno sme len kukali, jak sme na tú lúku zašli bez toho, že by sme zapadli. Tie koľaje boli dobre hlboké a keby sme sa do nejakej šmykli, tak auto ostane na bruchu. Z kopcov sme  zašli do mestečka Urbino, rodiska svetoznámeho Raffaela Santi. Zaparkovali sme v garáži a vybrali sme sa do centra do kopca. Po nočných dažďoch bolo chladnejšie, dokonca až na mikinku a trvalo to až do poobedia. Po prehliadke mesta sme sa v garáži naraňajkovali a prečkali tak ďalšiu prehánku. San Leo Cestou do San Marina sme sa zastavili v San Leu, historickom mestečku s prastarými kostolmi a mohutným hradom na skalnom brale. Zaparkovali sme na platenom parkovisku, zaplatili sme pol hodinku a išli si to tam obzrieť. San Leo je malinké, po chvíľke sme ho mali celé prejdené. Koniec plateného parkovania sa blíži

Giulianova - Ancona - Gola di Frassasi - Gola del Furlo -  Monte delle Cesane Corno Grande Nádherné ráno v 1600-metrovej výške bolo poriadne studené, ale pri tých výhľadoch si to človek ani poriadne nevšimol. Totálne nás prekvapil Duster, čo si to šinul rovno do kopca cez lúku až k nám hore a zastavil asi dvadsať metrov od nás. Mysleli sme, že máme uno problemo, ale chlapík zrazu vytiahol telefón, a volal zo pätnásť minút. Potom sadol do auta a odfrčal späť. Proste tam bol signál... Zbalili sme sa a vyrazili sme dole. Pri klesaní z planiny sa nám po ceste promenádovali kravičky, takže sme si ešte vychutnali trochu horskej atmosféry. Cestou dole sa zrazu oproti začalo valiť jedno auto za druhým, vychytali sme teda najlepší čas, cez deň tu musí byť plnka. Zišli sme pod kopec a k moru sme šli tunelom rovno popod Gran Sasso. Gran Sasso Zastavili sme sa v Giulianove, aby sme sa o kúpali v mori. Bola to rozhodne   najcivilizovanejšia pláž v celom Taliansku, spr

Rignano Garganico - Punta Aderci - Bosco di Sant' Antonio - Sulmona - Rocca Calascio - Gran Sasso Výhľad na Gran Sasso V noci sme mali opäť návštevu, zobudil sa na to iba Krumpi. Vraj len čakal, než tu hodia mŕtvolu do studne. Asi si nás všimli, tak k žiadnej vražde nedošlo :). Ráno, než páni vyspávali som si pokukal náš závrt, kde sme spali. A naozaj, názov neklamal, bolo tu množstvo studní plných vody. To vôbec nechápem, keďže v krase sa voda okamžite stráca do podzemia a vyteká až pod kopcom, kde narazí na nepriepustné vrstvy. Narátal som 6 studní, 4 "bazény" a 4 kamenné válovy.  Dolina Cento Pozzi Po pár minútach jazdy sme došli do dediny na kraji planiny s názvom Rignano Garganico. Zastavili sme sa dočapovať vodu do bandasiek. Fontánka, z ktorej sme brali vodu mala nejaký zalomený čudlík, nabrať vodu bolo celkom peklo. Pofotili  sme ešte  malebné výhľady s kravičkami na kraji planiny /v diaľke sa už črtali vrcholky Apenín/. Krásnou kľukatou ces

Alberobello - Locorotondo - Polignano - Bari - Castel del Monte - Andria - Manfredonia - Dolina Cento Pozzi Večerný výhľad z planiny Gargano V noci sme mali dve návštevy džípu, ale vôbec si nás nevšímali, my ich skoro tiež nie. Ráno sme sa zobudili presne o 5:26, nechápem, načo v kláštore obďaleč zvonili o takom čase. Chvíľku som ešte poležal, ale už to nemalo význam a tak som vyšiel von. Po vylezení zo stanu sa na nás postupne zletelo mračno doterných múch, všetko sme teda nahádzali do auta a išli čo najrýchlejšie preč.  Ráno Prišli sme do Alberobella, dediny so zaujímavou architektúrou. Celá oblasť je špecifická kamennými domčekmi s kužeľovou strechou, zvanými trullo, a práve v Alberobelle ich je najviac. Prešli sme si tých pár uličiek a potom sme sa presunuli do Locorotonda. Tam sme nejak nemali chuť ísť do mesta, tak sme iba využili priestor parkoviska na raňajky a skladanie stanu. Alberobello Nasledujúca zastávka bola v Polignane, malom mestečku na pobreží. Pr

Potenza - Castelmezzano - Matera - Laterza Matera V horách bolo relatívne svieže ránko, konečne príjemné počasie. Dokonca tu  boli   aj rovnaké rastliny ako u nás, ale všetko akési väčšie. Úplne ma dostala černica, čo mala pri koreni tri centimetre hrubý šľahúň. Z kopcov sme zišli a zastavili sme sa pri dedinke Scorzo, pri ceste sme uvideli prameň vody. Zrovna išli okolo 2 tety, tak sme sa troma talianskymi opýtali, či je pitná. Zastávku sme využili aj na spravenie poriadku v aute. Všetko sme vyhádzali, naplnili bandasky a zahrali si tetris s batožinou. Po prázdnej a bezplatnej diaľnici v krásnej krajine to Broko fikal celkom rýchlo, až sme došli do Potenzy, kde sme sa zastavili na nákup. Okrem štandardného nákupu sme skúsili challenge Aké najlacnejšie víno je ešte dobré? Prihodili sme teda krabičáka asi za euro... Castelmezzano Okolo obeda sme sa odbočili do kopcov a zastavili sme v dedine Castelmezzano. Je postavená v strmom svahu pod pieskovcovými skalný