Taliansko - 9. deň
Alberobello - Locorotondo - Polignano - Bari - Castel del Monte - Andria - Manfredonia - Dolina Cento Pozzi
V noci sme mali dve návštevy džípu, ale vôbec si nás nevšímali, my ich skoro tiež nie. Ráno sme sa zobudili presne o 5:26, nechápem, načo v kláštore obďaleč zvonili o takom čase. Chvíľku som ešte poležal, ale už to nemalo význam a tak som vyšiel von. Po vylezení zo stanu sa na nás postupne zletelo mračno doterných múch, všetko sme teda nahádzali do auta a išli čo najrýchlejšie preč.
Prišli sme do Alberobella, dediny so zaujímavou architektúrou. Celá oblasť je špecifická kamennými domčekmi s kužeľovou strechou, zvanými trullo, a práve v Alberobelle ich je najviac. Prešli sme si tých pár uličiek a potom sme sa presunuli do Locorotonda. Tam sme nejak nemali chuť ísť do mesta, tak sme iba využili priestor parkoviska na raňajky a skladanie stanu.
Nasledujúca zastávka bola v Polignane, malom mestečku na pobreží. Prezreli sme si malinké centrum a potom sme sa pokochali peknými pohľadmi na more z vysokých kamenných zrázov nad ktorými Polignano stojí.
Pokračovali sme do Bari, kde sme pôvodne vôbec nechceli ísť, ale vidina obeda nás sem stiahla. Po vystúpení sme pochopili, že to je veľmi pekné mesto a tak sme sa poprechádzali historickým centrom. Vhodnú reštauráciu na obed sme nakoniec nenašli, tak sme to vyriešili tradičným tuniačikom v parku pri aute.
Ku hradu Castel del Monte, sme išli pomerne dlho, talianske dedinky po ceste ozaj spomalia. Na pohode nepridávajú ani všadeprítomné 50-tky na každom rovnom, širokom úseku. Tie sme samozrejme ako všetci ostatní taktne ignorovali. Pod hradom nás neúspešne navigovali na súkromné parkingy viacerí chlapíci, no odolali sme a nakoniec sme zaparkovali pod hradom zozadu pod borovicovým lesom. Lesom sme vyšli hore ku hradu, ktorý je vyobrazený na talianskej jednocentovke. Dovnútra sme nešli, tak sme len pofotili hrad a výhľady.
Poobede sme sa zastavili v Andrii na nákup a potom sme dorazili do Manfredonie, kde mali konečne bezplatnú pláž a povegetili sme na slnku a vo vode. Krumpi sa nezbavil svojho úžasného nápadu ísť na pizzu a tak, kým som ja s Brokom vylihoval na pláži, Krumpi si šiel hľadať jedlo. Ako inak, prišiel s dlhým nosom. Po kúpaní sme využili sprchy na umytie, byť zase raz čistý bol nádherný pocit...
Podvečer sme vyrazili na krasovú planinu Gargano nachádzajúcu sa na polostrove neďaleko Foggie. Svetlo bolo krásne, zastavili sme aj na fotku. Dokonca bolo také úžasné, že by som vyletel zo serpentíny nebyť navigácie. Prešli sme cez dve mestečká, neuveriteľné, ako to zdržalo. K závrtu Dolina Cento Pozzi, v preklade Závrt sto studní sme tak dorazili až potme. Autom sme sa zašili za černice a rozložili sme si stan na parádnej rovinke. Opodiaľ nad závrtom stála dodávka s ďalšími turistami, evidentne sa im tu zapáčilo tiež.
 |
| Večerný výhľad z planiny Gargano |
V noci sme mali dve návštevy džípu, ale vôbec si nás nevšímali, my ich skoro tiež nie. Ráno sme sa zobudili presne o 5:26, nechápem, načo v kláštore obďaleč zvonili o takom čase. Chvíľku som ešte poležal, ale už to nemalo význam a tak som vyšiel von. Po vylezení zo stanu sa na nás postupne zletelo mračno doterných múch, všetko sme teda nahádzali do auta a išli čo najrýchlejšie preč.
 |
| Ráno |
Prišli sme do Alberobella, dediny so zaujímavou architektúrou. Celá oblasť je špecifická kamennými domčekmi s kužeľovou strechou, zvanými trullo, a práve v Alberobelle ich je najviac. Prešli sme si tých pár uličiek a potom sme sa presunuli do Locorotonda. Tam sme nejak nemali chuť ísť do mesta, tak sme iba využili priestor parkoviska na raňajky a skladanie stanu.
 |
| Alberobello |
Nasledujúca zastávka bola v Polignane, malom mestečku na pobreží. Prezreli sme si malinké centrum a potom sme sa pokochali peknými pohľadmi na more z vysokých kamenných zrázov nad ktorými Polignano stojí.
 |
| Pobrežie v Polignane |
Pokračovali sme do Bari, kde sme pôvodne vôbec nechceli ísť, ale vidina obeda nás sem stiahla. Po vystúpení sme pochopili, že to je veľmi pekné mesto a tak sme sa poprechádzali historickým centrom. Vhodnú reštauráciu na obed sme nakoniec nenašli, tak sme to vyriešili tradičným tuniačikom v parku pri aute.
 |
| Pevnosť v Bari |
Ku hradu Castel del Monte, sme išli pomerne dlho, talianske dedinky po ceste ozaj spomalia. Na pohode nepridávajú ani všadeprítomné 50-tky na každom rovnom, širokom úseku. Tie sme samozrejme ako všetci ostatní taktne ignorovali. Pod hradom nás neúspešne navigovali na súkromné parkingy viacerí chlapíci, no odolali sme a nakoniec sme zaparkovali pod hradom zozadu pod borovicovým lesom. Lesom sme vyšli hore ku hradu, ktorý je vyobrazený na talianskej jednocentovke. Dovnútra sme nešli, tak sme len pofotili hrad a výhľady.
 |
| Castel del Monte |
Poobede sme sa zastavili v Andrii na nákup a potom sme dorazili do Manfredonie, kde mali konečne bezplatnú pláž a povegetili sme na slnku a vo vode. Krumpi sa nezbavil svojho úžasného nápadu ísť na pizzu a tak, kým som ja s Brokom vylihoval na pláži, Krumpi si šiel hľadať jedlo. Ako inak, prišiel s dlhým nosom. Po kúpaní sme využili sprchy na umytie, byť zase raz čistý bol nádherný pocit...
 |
| Po kúpaní v Manfredonii |
Podvečer sme vyrazili na krasovú planinu Gargano nachádzajúcu sa na polostrove neďaleko Foggie. Svetlo bolo krásne, zastavili sme aj na fotku. Dokonca bolo také úžasné, že by som vyletel zo serpentíny nebyť navigácie. Prešli sme cez dve mestečká, neuveriteľné, ako to zdržalo. K závrtu Dolina Cento Pozzi, v preklade Závrt sto studní sme tak dorazili až potme. Autom sme sa zašili za černice a rozložili sme si stan na parádnej rovinke. Opodiaľ nad závrtom stála dodávka s ďalšími turistami, evidentne sa im tu zapáčilo tiež.
Komentáre
Zverejnenie komentára