Taliansko - 13. deň

Cervia - Milano - Monza - rieka Adda


Duomo di Milano


Zobudili nás cyklisti, ktorí nám jazdili pár decimetrov od nôh. Našťastie to nebolo moc skoro, takže sme sa v pohode vybrali na ďalšiu cestu. Chceli sme sa ísť okúpať do mora, no v neďalekej Cervii sme nevedeli nájsť žiadnu verejnú pláž a ani nebolo nejak extra teplo. Nebolo ani kde poriadne zaparkovať, tak sme sa točili na veľkom kruháči s parčíkom v strede. Po x-tej otočke nám napadla geniálna myšlienka - zájsť do Milána už dnes!

Galleria Vittorio Emanuele

Vyrazili sme teda cez Pádsku nížinu do Milána a opäť sme mali obrovské šťastie. Znova bol víkend a tak celá Pádska nížina šla k moru a nie do Milána. Pri jazde po /celkom/ prázdnej diaľnici sme sa nestačili čudovať nad zápchami v protismere, ktoré sa ťahali hádam 250 kilometrov od mora. Väčšinu cesty sme išli po 4-pruhovej diaľnici, kde boli využité ľavé 3 pruhy. Najplnší bol ten úplne vľavo, všetci sa totiž ponáhľali. Ja som šiel v úplne prázdnom pravom 140 a všetkých som predbiehal...

Milano Centrale

V Miláne sme zaparkovali na opäť konečnej metra a do centra sme sa tak zviezli pekne pod zemou linkou M3. Akurát pri kupovaní lístkov v automate došlo k menšiemu konfliktu, nejaká bezdomovkyňa nám strašne chcela ukazovať ako to funguje. My sme nechceli, no aj tak sa tam nanominovala a vyťukala nám tam lístky. Samozrejme za to chcela peniaze. 20 centov sa jej neráčilo páčiť, tak nedostala nič a mohla sa aj na hlavu postaviť! Vystúpili sme na Duomo a hneď na začiatok sme si pozreli Duomo di Milano. Dovnútra bola znova nekonečná rada, uspokojili sme sa s obhliadkou exteriéru.  Za dómom machrovali carabinieri s novou Alfa Romeo Giulia, Krumpi s Brokom mali zážitok, mne to bolo docela jedno. 

Machrujúci Carabinieri

Galleria Vittorio Emanuele stojí oproti, skoro  sme si tam kúpili vifonku u Louisa Vuittona. Po krátkej obednej pauze v sieti zdravej stravy sme vliezli opäť pod zem a zviezli sme sa na Centrale. Obrovská stanica Milano Centrale stojí za pozretie, pražský hlavák sa oproti nej môže schovať. Znova sme zišli do metra a M3 a M5-kou sme sa dostali na Isolu. 

Bosco Verticale

M5 je najnovšie metro, jazdí bez šoféra. Do modernej štvrti, ktorá vyrástla na brownfieldoch, to bolo pešo z metra iba kúsoček. Najzaujímavejšie sú veže Bosco Verticale, na fasáde majú totiž nasadené stromky. Našli sme wifinu, páni to mali na dlhšie, tak som sa vybral na kešky okolo. Stretli sme sa na Garibaldi, kam som sa dostal krátkou jazdou električkou Peter Witt, ktorá tu jazdí v bežnej premávke s cestujúcimi takmer 90 rokov. 

Električka Peter Witt

Opäť sme sadli na metro /M2/ a vystúpili sme na stanici Lanza pri Castello Sforzesco. Ten sme zbežne obzreli a pred hradom nás zastavila skupinka černochov s nejakými farebnými šnúrkami, ktoré nám bez opýtania uviazali na ruku. Chceli za to peniaze, drobné sa im málili, tak sme im nedali nič. Našťastie boli celkom v pohode a žiaden konflikt nevznikol.

Basilica di Sant'Ambrogio

Z Castella Sforzesco sme zašli k dvom prastarým bazilikám, podobného veku, ako tie v Ravenne. Električkou sme sa vrátili k Duomo, odfotiť ho v dobrom svetle. Poslednú vec, čo sme pozreli bola veža Torre Velasca, zaujímavé dielo povojnovej éry. Potom sme sa vrátili k autu a zamierili do obchodu nakúpiť jedlo a darčeky domov. Po nákupe sme zistili, že nám nesvieti svetlo, tak sme ešte vymenili žiarovku.

Torre Velasca

Zamierili sme rovno do Álp, ale s mini-zastávkou pri Ville Reale. Prešli sme okolo veľkého Lago di Como a hore dolinou popri rieke Adda sme smerovali k spaniu. Miesto sme nemali veľmi vyhliadnuté, ale rýchlo sme našli zákutie pri rieke. K nej sme sa šli hneď aj kuknúť. Lovili tam dvaja rybári, okamžite ako si nás všimli sa vyparili. Asi nemali všetky papieriky dľa litery zákona... Na malej plošinke sme si rozložili spanie a pustili sme sa do večere...

Villa Reale


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Kaukaz - 5 dní po Gruzínsku autom

Kaukaz - Svaneti

Kaukaz - Arménsko