Rignano Garganico - Punta Aderci - Bosco di Sant' Antonio - Sulmona - Rocca Calascio - Gran Sasso
 |
| Výhľad na Gran Sasso |
V noci sme mali opäť návštevu, zobudil sa na to iba Krumpi. Vraj len čakal, než tu hodia mŕtvolu do studne. Asi si nás všimli, tak k žiadnej vražde nedošlo :). Ráno, než páni vyspávali som si pokukal náš závrt, kde sme spali. A naozaj, názov neklamal, bolo tu množstvo studní plných vody. To vôbec nechápem, keďže v krase sa voda okamžite stráca do podzemia a vyteká až pod kopcom, kde narazí na nepriepustné vrstvy. Narátal som 6 studní, 4 "bazény" a 4 kamenné válovy.
 |
| Dolina Cento Pozzi |
Po pár minútach jazdy sme došli do dediny na kraji planiny s názvom Rignano Garganico. Zastavili sme sa dočapovať vodu do bandasiek. Fontánka, z ktorej sme brali vodu mala nejaký zalomený čudlík, nabrať vodu bolo celkom peklo. Pofotili sme ešte malebné
výhľady s kravičkami na kraji planiny /v diaľke sa už črtali vrcholky Apenín/. Krásnou kľukatou cestou sme zišli z planiny a pokračovali po jej úpätí.
 |
| Výhľady z Rignano Garganico |
Po širokej hlavnej ceste /s množstvom dám ľahkých mravov po krajnici/ sme za častého predbiehania dorazili na pobrežie k malému mysu Punta Aderci, kde sme si obzreli typický rybársky domček na vode. Teploty boli vysoké a voda celkom lákavá, no absencia sprchy nás prinútila rozmyslieť si kúpanie. Aspoň sme si namočili nohy a poobzerali sme krásny zlepenec, z ktorého bol celý útes.
 |
| Punta Aderci |
Peklo na pobreži sme sa chystali vymeniť za hory. Za pár desiatok minút sme sa už driapali do tisícových výšok. V horskom údolí sme našli pekné miesto /Bosco di Sant' Antonio/ na obed. Evidentne sme neboli podobného názoru sami a tak sme tu piknikovali spolu s nimi. Klasický tuniačik, tentokrát na príjemnej lúke v bukovom lese. Ani neviem prečo, ale strašne mi to tam pripomínalo miesta okolo B. Bystrice.
 |
| Pohľady na hory... |
Z údolia sme zišli kúsok nižšie do Sulmony. Zaparkovali sme pred radnicou a šli sme sa prejsť do centra, kde sme videli starý akvadukt a nevideli sme krásne námestie, ktoré bolo zapratané akousi dočasnou tribúnou. Pred ďalším stúpaním do hôr sme sa ešte osviežili výbornou
zmrzlinou.
 |
Sulmona s akvaduktom
|
V neskoršej
poobednej hodine sme dorazili k hradu Rocca Calascio, ktorý nám vyrazil
dych. Teda, ani nie tak hrad, ako úžasné panoramatické výhľady na všetky
strany. O zaujímavosti svedčila už dlhá uzučká cesta, čo viedla hore na kopec. Mali sme celkom štastie, ľudia už odchádzali a tak sa nám podarilo zaparkovať až hore. Krumpi s Brokom si obzreli nejaké staršie Porsche a potom sa mohlo vyraziť hore. Keď sa spoza zákruty vynoril prvý pohľad, hneď sme vedeli, že sme na výnimočnom mieste. Je odtiaľto pekný pohľad na Gran Sasso, najvyšší celok Apenín.
A aby neboli výhľady náhodou nudné, tak tu niekto postavil tú
najfotogenickejšiu kaplnku na svete. Vyšlo nám aj svetlo, fotky sú tak parádne. Odbehol som na vedľajší kopeček, bola tam stará keška a rovnako aj pohľad na hrad, ktorý som chcel tiež odfotiť. Potom sme sa vybrali pozrieť hrad samotný, je to klasická zrúcanina v lepšom stave.
 |
| Traja prismahnutí Bratislaváci... |
 |
| Rocca Calascio |
Plánovali sme spať pod vrcholkami hôr, tak
sme pokračovali do ešte väčších výšok. Tu som za volantom vymenil Broka, keďže som si túto cestu našiel ja. Odignorovali sme nejakú čudnú zákazovú značku a vyšli sme až na horskú planinu. Tu sme
zašli k historickej keške „Altopiano del Gran Sasso“ (GCP763) na drumline uprostred planiny. Slnko pomaly klesalo k obzoru, takže sme švihali užiť si jazdu planinou. Cesta bola úzka, ale dokonale priama, tak som zľahka prekročil maximálku.
 |
| Výhľad z drumlinu |
Prešli sme okolo zrazu karavanistov a začali sme kukať po vhodných miestach na spanie. Odbočili sme na nejakú bočnú cestu, prešli sme okolo horskej chaty a hľadali ďalej. Po pár zákrutách sme objavili odstavený karavan. Hľadali sme ešte chvíľu a potom nám padla do oka trávnatá cesta po hrebeni. Obzreli sme ju pešo a zhodnotili vhodnosť. Slnko práve zapadalo, svetlo bolo výborné, tak sme spravili pár fotiek. Krumpi si vyskúšal offroad a definitívne sme zapadli za kopečkom v zákryte
s krásnym výhľadom na Corno Grande, najvyšší vrch Apenín. Večer bol riadne chladný, naobliekali sme si, čo sa dalo. Napokon sme si rozložili stan v akejsi krivej depresii a zaľahli sme spať. A /podľa mňa/ najkrajší deň tripu bol za nami...
 |
| Foto s Oktávkou 30 sekúnd po západe slnka |
 |
| Večerný Corno Grande (2912m) |
Komentáre
Zverejnenie komentára