Taliansko - 12. deň
Urbino - San Leo - San Marino - Cesenatico - Ravenna
V noci prišla búrečka aj nad nás, ale už bez bleskov a hromov, iba prudký dážď a vietor. Stan to zvládol dobre, ostali sme suchí. Ráno sme len kukali, jak sme na tú lúku zašli bez toho, že by sme zapadli. Tie koľaje boli dobre hlboké a keby sme sa do nejakej šmykli, tak auto ostane na bruchu. Z kopcov sme zašli do mestečka Urbino, rodiska svetoznámeho Raffaela Santi. Zaparkovali sme v garáži a vybrali sme sa do centra do kopca. Po nočných dažďoch bolo chladnejšie, dokonca až na mikinku a trvalo to až do poobedia. Po prehliadke mesta sme sa v garáži naraňajkovali a prečkali tak ďalšiu prehánku.
Cestou do San Marina sme sa zastavili v San Leu, historickom mestečku s prastarými kostolmi a mohutným hradom na skalnom brale. Zaparkovali sme na platenom parkovisku, zaplatili sme pol hodinku a išli si to tam obzrieť. San Leo je malinké, po chvíľke sme ho mali celé prejdené. Koniec plateného parkovania sa blížil, tak sme radšej švihali k autu, kým nedostaneme pokutu.
San Marino bolo potom povinnou jazdou. Je to tam pekné, ale keby to nebol samostatný štátik, tak nie je ani zďaleka také atraktívne. Parkovanie bolo všade plné a platené, ale my sme mali štastie a zrovna sa nám uvoľnilo jedno miesto so státím na max. 60 minút. Hneď sme to využili a zaparkovali. Niekde sa tam objavila funkčná wifina, tak sme sa rozdelili. Ja som zatiaľ odlovil nejaké kešky a potom som si v zástupoch turistov pozreli radnicu, historické uličky, dóm a pevnosti na hrebeni. Zaujímavé však bolo zájsť po hrebeni Monte Titano ďalej do miest, kde už toľko turistov nechodí. To už im bolo asi dlho, tak som si musel švihnúť k autu, aby sme mohli vyraziť ďalej.
Cestou dole sme ešte natankovali doplna, diesel tu bol predsalen asi o 10 centov lacnejší ako v Taliansku. V nižších polohách bolo poobede už aj príjemne teplo, ale nie moc. Zastavili sme sa v Cesenaticu na mini-prechádzku do malebného centra. Po pár minútach sme sa vrátili k autu a vyrazili do Ravenny.
Zaparkovali sme hneď za centrom a dali sme si neskorý obed na parkovisku. Potom sme sa vybrali do historického centra hlavného mesta bývalej Západorímskej ríše. Najprv sme tu videli už asi štyridsiatu tretiu šikmú vežu, tí Taliani moc zakladať nevedeli /v ich podmienkach to ani nebolo jednoduché/, všetko im sadá a padá. Všade sa tu nachádza množstvo bazilík starších ako 1500 rokov ešte z čias Gally Placidie alebo kráľa Theodoricha. Takto sme pozreli asi 4. Okrem bazilík sme narazili aj na hrobku Dante Alighieriho. Najviac nás však prekvapila pamätná tabuľa Cyrila a Metoda v slovenčine.
Po samom centre Ravenny sme sa zastavili v parku, kde sa nachádza Theodorichovo mauzoléum. To už bolo zavreté, tak sme aspoň nakukli poza plot. Pomaly sa zvečerievalo, tak sme začali zháňať miesto na spanie. Nič sme nemali pripravené, nejak sme sa vychýlili z plánu. Rezervácia pri pobreží vyzerala sľubne, tak sme tam zašli. Nevyzeralo to veľmi vhodne, tak sme po pozretí do mapy skúsili cestu zozadu. Tá bola štrková, šli sme po nej 5 km, ale bola dobrá. Na konci sme došli k akémusi kanálu a bolo tu aj trocha miesta. Nič moc, ale rozhodli sme sa zostať. Večer došli nejakí miestni a niečo hľadali v tŕstí. Nejak sa im to nedarilo, tak sa nás spýtali: "bicicletta?" My že: "No." ..."Puta merde!" Navarili sme si večeru, dali vínko a vyspali sme sa bez stanu.
 |
| Urbino |
V noci prišla búrečka aj nad nás, ale už bez bleskov a hromov, iba prudký dážď a vietor. Stan to zvládol dobre, ostali sme suchí. Ráno sme len kukali, jak sme na tú lúku zašli bez toho, že by sme zapadli. Tie koľaje boli dobre hlboké a keby sme sa do nejakej šmykli, tak auto ostane na bruchu. Z kopcov sme zašli do mestečka Urbino, rodiska svetoznámeho Raffaela Santi. Zaparkovali sme v garáži a vybrali sme sa do centra do kopca. Po nočných dažďoch bolo chladnejšie, dokonca až na mikinku a trvalo to až do poobedia. Po prehliadke mesta sme sa v garáži naraňajkovali a prečkali tak ďalšiu prehánku.
 |
| San Leo |
Cestou do San Marina sme sa zastavili v San Leu, historickom mestečku s prastarými kostolmi a mohutným hradom na skalnom brale. Zaparkovali sme na platenom parkovisku, zaplatili sme pol hodinku a išli si to tam obzrieť. San Leo je malinké, po chvíľke sme ho mali celé prejdené. Koniec plateného parkovania sa blížil, tak sme radšej švihali k autu, kým nedostaneme pokutu.
 |
| Monte Titano |
San Marino bolo potom povinnou jazdou. Je to tam pekné, ale keby to nebol samostatný štátik, tak nie je ani zďaleka také atraktívne. Parkovanie bolo všade plné a platené, ale my sme mali štastie a zrovna sa nám uvoľnilo jedno miesto so státím na max. 60 minút. Hneď sme to využili a zaparkovali. Niekde sa tam objavila funkčná wifina, tak sme sa rozdelili. Ja som zatiaľ odlovil nejaké kešky a potom som si v zástupoch turistov pozreli radnicu, historické uličky, dóm a pevnosti na hrebeni. Zaujímavé však bolo zájsť po hrebeni Monte Titano ďalej do miest, kde už toľko turistov nechodí. To už im bolo asi dlho, tak som si musel švihnúť k autu, aby sme mohli vyraziť ďalej.
 |
| Tiché miesto San Marina |
Cestou dole sme ešte natankovali doplna, diesel tu bol predsalen asi o 10 centov lacnejší ako v Taliansku. V nižších polohách bolo poobede už aj príjemne teplo, ale nie moc. Zastavili sme sa v Cesenaticu na mini-prechádzku do malebného centra. Po pár minútach sme sa vrátili k autu a vyrazili do Ravenny.
 |
| Cesenatico |
Zaparkovali sme hneď za centrom a dali sme si neskorý obed na parkovisku. Potom sme sa vybrali do historického centra hlavného mesta bývalej Západorímskej ríše. Najprv sme tu videli už asi štyridsiatu tretiu šikmú vežu, tí Taliani moc zakladať nevedeli /v ich podmienkach to ani nebolo jednoduché/, všetko im sadá a padá. Všade sa tu nachádza množstvo bazilík starších ako 1500 rokov ešte z čias Gally Placidie alebo kráľa Theodoricha. Takto sme pozreli asi 4. Okrem bazilík sme narazili aj na hrobku Dante Alighieriho. Najviac nás však prekvapila pamätná tabuľa Cyrila a Metoda v slovenčine.
 |
| Basilica di Sant'Apollinare Nuovo |
Komentáre
Zverejnenie komentára