Vesuvio - Pompeii - Amalfi - Paestum - Monti Alburni
 |
| Amalfi |
Najprv som sa zobudil na rannú rosu, bol som totálne mokrý, ale zaspal som znova. Potom nás definitívne prebudil hluk
tatrovky a štrnganie kľúčmi, to išli chlapíci polievať stromčeky na terasách
kameňolomu. Jeden z nich na nás niečo rozhorčene kričal a rozhadzoval
pri tom rukami. Krumpi sa rozospato postavil a zamával mu so slovami: „Buongiorno!“
Na to chlapík nemal odpoveď, pokrčil plecami a šiel polievať.
 |
| Acquedotto Carolino |
Hneď potom
sme zamierili smerom na Vezuv. Z kopca sme zišli do údolia s akvaduktom, ktorý sme si odfotili a pokračovali ďalej. Smerom hore sme najprv museli prejsť cez úzke a strmé
neapolské uličky. Tie precvičia každého, hlavne keď si všimnete, že
v niektorých kráteroch v ceste je vidno až potrubie. To je poznávací
znak hlbokého výtlku. Človek ho obíde a nejde hneď oproti dodávka s ktorou sa nedá vyhnúť?
 |
| Výhľad na Neapol |
Po slušnom kopečku postupne končí mesto a začína les. Prídete na rovinku a tam vás za 5 euríčok pod kopcom odstaví polizia
municipale. Za ďalšie 2 vás vyvezú hore, kde vás rovno pošlú ku kase. Tam vám
pre zmenu povedia „no reduced tickets today“ a navaľ 10 eur. Desať éčiek za
sprostý kopec, rozdýchavali sme to ešte dlho. Ale aspoň bol ten Vezuv brutálne
zaujímavý a s parádnymi výhľadmi na Neapol. Nato, že bolo skoré doobedie, tak tu bolo hodne ľudí. Najlepšie bolo, keď sme sa fotili a ja som niečo "pekné" povedal, tak sa opodiaľ ozvalo: "Á hele, Slováci!"
 |
| Kráter |
Z Vezuva sme zišli dole, na Herculaneum sme sa rovno vykašlali a šli ďalej. V Pompejách sme neostali, hordy turistov nás dokonale odradili a tak sme pokračovali smer Amalfi
coast. Amalfi sú vlastne jeden veľmi členitý polostrov s úzkymi cestami
v strmom svahu s výhľadmi na nádherné pobrežie. Od Pompejí sme šli neustále v zápche až kým sme neprešli na druhú stranu polostrova. Výhľady boli nádherné, tak sme stáli každú chvíľu a aj sme sa odfotili s autom.
Zastavili sme sa v dedinke Amalfi, no nebolo voľné ani jedno miesto na zaparkovanie, tak sme sa striedali. Najprv Broko s Krumpim išli von a ja som zatiaľ stál na blikačkách a občas som sa otočil na kruháči. Potom sme sa vymenili.
 |
| Amalfi |
Cestou ďalej výhľady pokračovali, no doprava sa zhoršila. Kým si Krumpi
a Broko užívali výhľady, ja som za volantom skoro prišiel o nervy.
Kombinácia Talianov a turistov z Nemecka a Beneluxu na
preplnených uzučkých cestách je priam vražedná. Top situácia bola, keď sme sa
vyhýbali v zákrute autobusu. Na manévrovanie mi zostal priestor asi tak dvadsať
centimetrov a do toho sa vopchal cyklista, ktorý tých dvadsať centi musel
využiť. Za diaľnicu som potom ďakoval všetkým božstvám galaxie.
 |
| Paestum |
Presunuli sme sa do Paesta k ruinám
rímskeho mesta. Z neho sa zachovali vo väčšej miere tri obrovské
a veľmi pekné rímske chrámy a kopa zrúcanín domov. Tie sme obzreli spoza plota /taktika suverénne vojsť nevyšla a lístky ani nevieme kde predávali/ a ja som si odbehol
po kešku „Magna Graecia Paestum“ (GC1WQYT) na starej mestskej hradbe.
 |
| Paestum |
Zvyšok dňa sme
využili na kúpanie v mori. To sme si naplno užili, keďže bolo prvé na tripe. Miesto na spanie sme našli
v neďalekých horách, kde bolo prekvapivo chladno. Cestou sme videli pekný hrad, zastavili sme na fotku. Ako sme tak chystali
večeru, okolo variča nám pobehoval zaujímavý a veľký pavúk. Chcel som si
ho obzrieť, no zaliezol pod auto. Tak som sa tam pozrel a okrem pavúka bol
pod autom aj malý škorpión. Potom som sa už radšej nepozeral nikam...
 |
| Teranova |
Komentáre
Zverejnenie komentára