Gaeta - Napoli - Caserta
 |
| Neapol s Vezuvom |
Ráno som si pozrel miesto, kde sme spali, subtópy sa nezaprú. Všecko pichalo. Duby, čo tu rástli, mali korkovú kôru, kus som si odrezal na pamiatku. Vyrazili sme smerom na Neapol a mali sme šťastie, že bola nedeľa, takže zápcha bola
smerom z mesta a nie tam. Kvôli zápche sme vynechali aj návštevu Gaety. Jazdilo sa tu už porádne taliansky, v dvojpruhu oproti šli 2 rady áut, ktoré obiehali skútre, ktoré obiehali ďalšie skútre. Občas niečo išlo oproti aj vpravo. No a šoféruj stredoeurópsky!
 |
| Spanie |
 |
| Gaeta |
Plán na Neapol bol jasný, zísť z diaľnice, nájsť metro a zaparkovať skôr, než nás niekto naberie. Miesto sme našli pri stanici metra Rione Alto a do mesta sme sa presunuli lineou 1, špirálovito klesajúcou do centra.
Všeobecne je metro (ako kopa iných vecí) v Neapole vcelku prapodivné, majú lineu 1, 2 a 6. No a tá dvojka ani nie je metro, je to obyčajný železničný tunel pod mestom, na ktorom spravili pár zastávok vlakov. Vystúpili sme na Vanvitelli. Posledný úsek do centra sme si skrátili podzemnou lanovkou.
 |
| Piazza Plebiscito a Basilica Reale Pontificia San Francesco da Paola |
Vystúpili sme pri Galerii Umberta I., ktorú sme si okamžite obzreli. V meste bolo oproti
Rímu príjemných 35° C a minimum turistov. a tak sme si /takmer/ vychutnávali aj chodenie po asfalte. Pozreli sme si aj Piazza Plebiscito s bazilikou a Castel Nuovo, do ktorého je free vstup. Odtiaľ sme prešli k stanici metra Universitá. Stanice metra v centre sú známe svojou nápaditou architektúrou, pozreli sme si teda všetky 3 - Universitá, Toledo a Dante. Aktuállne bola vo výstavbe ešte jedna - Municipio. Vestibuly boli ozaj pekné, stálo za to si ich obzrieť.
 |
| Universitá |
 |
| Toledo |
Definitívne sme vyšli z metra až pri Foro Carolino, odkiaľ sme zamierili do neapolských uličiek. Niektoré boli dosť frekventované, no do niektorých by som zrovna potme nešiel. Vyšli sme na Via Benedetto Croce, po ktorej sme prešli celkom kus, bola tu kopa pamiatok. Cez kostol San Domenico Maggiore sme prešli na Via dei Tribunali.
 |
| Uličky Neapola |
Ceny tu boli /oproti Rímu/ oveľa prijateľnejšie
a tak sme si dali pizzu v historickej pizzerii. Čakali sme dlho, ale oplatilo sa. Robili tu iba dva druhy, pečenú Margheritu a vyprážanú kapsu z pizza-cesta, plnenú syrom, slaninou a ešte čimsi. Margherita bola bohová, no najedení sme ešte neboli, tak sme sa zastavili v cukrárni na koláčik babá, čo je taká malá bábovčička zo vzdušného cesta zaliata alkoholovou
polevou. V tom teple zašlapala kvalitne, Broko to musel do odchodu vychodiť.
 |
| San Domenico Maggiore |
Odbočili sme k Duomo di Napoli, ale bol zatvorený. Prešli sme k stanici Liney 2 Piazza Cavour. Kým sme čakali, oproti prešli asi 4 vlaky, než došiel ten náš. Odviezli sme sa jednu stanicu na Montesanto, kde sme prestúpili na lanovku. Tu je aj obnovená železničná stanica, ale len pár rokov po rekonštrukcii je už v zúfalom stave.
Vyviezli sme sa na kopec, ku hradu Castel Sant Elmo, odkiaľ sú panoramatické výhľady na mesto a Vezuv. Pokochali sme sa, pofotili, no už sme zhodnotili, že je najvyšší čas ísť ďalej, tak sme sa vrátili k Vanvitelli a šli ku autu. Keď sme došli, neverili sme vlastným očiam. Za tých pár hodín, čo tam stálo, už stihlo byť „neapolizované“. Niekto proste chytil zadný nárazník a ostala tam malá zelená šmuha. Tak sme mali pamiatku...
 |
| Lanovka |
Podvečer sme sa ešte zastavili
v Caserte v kráľovskom paláci, obrovskom sídle Bourbonovcov. Zámok bol pekný, došli sme však neskoro a vstupné tiež nebolo najkamarátskejšie, tak sme si ho okukli iba zvonka. Potrebovali sme doplniť vodu, no nikde
sme ju nevideli. Vyšli sme na kopec nad mestom, kde sme si ju nakoniec vypýtali v miestnej
reštaurácii, kde práve končila veľká rodinná oslava. Zrejme im spravili veľkú
tržbu a tak bol personál ochotnejší a ochotne nám načapovali do bandasky desať
litrov. Veľmi sme sa potešili, takú ochotu sme nečakali.
 |
| Reggio di Caserta |
Vyhliadnuté miesto na spanie bolo autom skoro neprístupné a na
offroad sme sa /hlavne Oktávka/ veľmi necítili, tak sme skončili pred bránou
uzavretého lomu. Pozreli sme si večerné výhľadíky a pripravili klasickú večeru. Wifonka a potom cestoviny s tuniakom, pretlakom, olivami a parmezánom. K tomu už aj výborné vínko. Do lomu sme potom vliezli iba
s celtou, karimatkou a spacákom.
 |
| Večer nad Casertou |
Komentáre
Zverejnenie komentára