Maroko - Sahara

Touama - Col du Tichka - Ait Benhaddou - Ouarzazate - Kasbah Amidril - Dadès Gorge - Tinghir - Todgha Gorge - Erg Chebbi - Col du Zad

Ráno sme naskočili do Dáčie a vypálili do priesmyku Tichka na druhú stranu Atlasu, na bájnu Saharu. Cesta bola celkom dlhá s luxusnými serpentínami a zárezmi, kde sa na nejaký odpoúčaný sklon svahu nehrali. Cestou sme pofotili pár fotiek a v klesaní nás prvýkrát zastavili na checkpointe. Stačili im doklady.

Pod Col du Tichka

Ako prvé na saharskej strane Atlasu sme šli do Ait Benhaddou, pevnosti v Unescu. Pevnosť je tradične uplácaná z hliny a slamy, a evidentne sa jej úplne nepáčili nedávne dažde, takže miestami boli niektoré časti celkom K.O., trošku ich rozplavilo... Ale miesto fakt pekné.

Ait Benhaddou

Prešli sme okolo hollywoodkych kulís pri Ouarzázate, kde sme pukli obedík a nakúpili datle. Za mestom už začala pravá jazda Saharou. Ja som si Saharu predstavoval ako vyprahnuté miesto, kde bude 40° na slnku. Bolo 25° a Sahara nás privítala prívalovým dažďom. Kus za mestom sme odbočili k pevnosti Kasbah Amidril, podobne ako Ait Benhaddou postavenej z hliny.

Kasbah Amidril

S Atlasom sme ešte neskončili, znova sme sa k nemu vrátili pri zachádzke do rokliny Dadès. Roklina má viacero častí a je fakt spektakulárna. Keďže sa blížil večer, bookli sme hostel v Tinghire a pomaly sa sunuli k mestu. Hostel bol uprostred mediny, tak sme museli zaparkovať niekde na kraji. 

Roklina Dadès

Našli sme super miesto na námestí, ale hneď k nám dobehol chlapík, že tu určite nemôžeme stáť. Strašne ochotne nám chcel pomáhať, čo znamenalo, že to nebude zadarmo. Chceli sme sa ho zbaviť, no bol hrozne neodbytný s tým, že má v Holandsku reštauráciu a žiadne peniaze nechce. Tak sme sa nechali naviesť Mohamedom. Najprv nám našiel miesto, ktoré bolo o meter kratšie než Logan, tak tam teda nie. Potom sme došli k nemocnici, tam tiež nie, tak sme nacúvali k nejakej bráne, že tu je to určite v pohode. Prehodil slovíčko s chlapíkom z brány, že tú bránu mu fakt nemôžme zablokovať. Tak sme vycúvali okolo nemocnice na námestie, kde nám ukázal miesto, na ktorom sme určite nemohli stáť s tým, že tu je to ideálne a môžme tam parkovať cez noc. Tak já ti nevim...

/Pod/priemerne naložený marocký nákladiak

Okamžite sa nás zhostil aj pri ukázaní cesty do hostela, kde sme si iba zložili veci, že nám niečo ukáže. Tak sme šli a zaviedol nás do kobercovej dielne. S chlapíkom dohodol, že nám ukážu výrobu kobercov, ale že nič nemusíme kupovať. Tak nám ukázal svoju ženu ako tká koberec a potom nám doniesli čaj a pokecali sme si. Broko dostal otázku či je berber. Neni, ale aspoň poštár alebo inštalatér určite berber bol... Potom nám ukázali koberce s tým, že sme vyberali, ktoré sa nám páčia a ktoré nie. Akurát, že tie čo sa naám nepáčili odložili a tie pekné dali druhé kolo. Začali sme tušiť, že je zle, ale hrali sme sa ďalej. Prešli sme pár kôl až nám ostali dva koberce a diskusia prešla do roviny, kúp si koberec, je pekný, dám ti dobrú cenu. My sme úplne koberec nechceli, však to sa nám nezmestí do batohu a máme iba jednu príručnú batožinu. Akože ten koberec bol pekný, ale čo s ním? Chvíľu sme sa dohadovali, až sa vrátil Mohamed so slovami záchrany: "You don't have to buy anything, my friend." No a kobercár ho zavraždil pohľadom a preklial aspoň na štyri pokolenia.

أبو بروكو ويفر

V hosteli nás Mohamed prenechal Jamalovi a vyzistili sme, kde sa najesť. V odporúčanej reštike sme si dali tadžín a k tomu berberskú omeletu. Večer sme pokecali s Jamalom, vysvetlil nám, ako prišiel k názvu hostela Hike and Chill a potom sme pochillovali na streche...

Raňajky nám Jamal naservíroval v altánku na steche odkiaľ boli ráno úžasné výhľady na Tinghir obklopený rôznofarebnými kopečkami. Predtým, než sme zamierili do útrob Sahary, tak sme sa ešte raz vrátili do dolín Atlasu, konkrétne do rokliny Todgha. Podobne ako predchádzajúca, aj táto pozostávala z viacerých častí, avšak tu bola hromada ľudí.

Ranný Tinghir

Ďalším omylom o Sahare bolo, že bude vyprahnutá a vietor bude previevať prach a piesok cez cestu. Hovno, hovno, zlatá rybka. V nasledujúcich 200 kilometroch sme s Loganom brodili niekoľko rozvodnených brodov a každú chvíľu bolo na ceste naplavené bahno. Azda najväčším prekvapením pri jazde ničím boli deti. Iba tak, 20 km od najbližšej civilizácie , stálo pár detí s lopatami a odhadzovali bahno z cesty. Možno zvláštny spôsob praktickej výuky...

Roklina Todgha

Po niekoľkých hodinách jazdy kamennými pláňami bez života /s výnimkou pracujúcich detí/ sme dorazili k Alžírskym hraniciam a k Sahare takej, akú si každý predstaví. Zlatý piesok, duny, oáza s ťavami. Erg Chebbi. Ergy sú v zásade tieto pieskovo-dunové pláne. Erg Chebbi je dosť malý /asi 17x8 km v najširších rozmeroch/, ale zato je najznámejší. Jednak filmársky, jednak turisticky. A my sme si zaplatili za túto turistickú kolotočársku atrakciu. Doteraz ma hanba fackuje! Ale zase, bolo to celkom fajn... :)

Aj sme s rešpektom počkali, či ten Golf nespláchne...

Stretli sme sa v jednom riáde, kde nám týpek vysvetlil čo a ako a s našou skupinkou /český a americký párik + my 4 dementi/ sme sa vybrali na kraj ergu k ťavám. Prebrodili sme rieku a tu sme nasadli na ťavy. Na ťavách sme prešli asi kilák do "závrtíku" medzi dunami, kde mali rozložený tábor. Btw., ťava je fakt nepohodlný dopravný prostriedok, nemá TCS, divne brzdí, sedačky sú nepohodlné, smerové ovládanie nič-moc, emisie tiež nebudú Euro 6 a grgá masové hroby... Strýco s berberským svážom nás aj pofotil a po dorazení na miesto dromedáre zaparkoval zaviazaním nohy. 

Uložili nás do stanov a mali sme do večere voľno. Pomotali sme sa po ergu, pozreli si asi tak ďalších tristo podobných karaván ako idú na "traditional berber desert trip" a potom sme sa venovali športu. Fakt! Behali sme okolo jedného "závrtíku" hore na dunu a stopovali si čas. Potom sme chceli vyčumieť západ slnka, avšak na západe bolo zamračené. Kým sme sa tu rozplývali nad dunami, dunkami a duničkami, tak berber kids praktizovali iný "berber traditional trip", Štvorkolky. A to verím, že je fakt zábava.

Po zotmení nasledovala večera, pri ktorej sme zle odhadli počet chodov. Už pri predjedle sme sa celkom najedli, pri hlavnom jedle sme sa nacpali doplna a pri zákusku sme sa prežrali do mŕtva. Nasledujúcu hodinku sme iba trávili a pogrgávali pod nebom, kým nenastal posledný bod programu, kedy nám predviedli "traditional berber music". Bolo to celkom fajn, akurát ma nútili robiť niečo s rytmom a spievaním. A to je u mňa fakt keine chance downhill... Naštastie Broko s Hartym celkom zachránili situáciu.

Erg Chebbi

Ráno sme vstali na východ slnka, vybehli na dunu s pozorovali slnko. Okrem slnka boli zaujímavé zaparkované dromedáre, ktoré samovoľne preparkovávali, až neboli zaparkované úplne podľa predstáv berberov. Po raňajkách sme znova nasadli do ťáv na ťavy a vrátili sme sa späť. V riáde sme sa umyli, spakovali a vyrazili. Trochu sme mali výčitky, lebo nemáme radi tieto turistické atrakcie, ale v tomto prípade to asi naozaj stálo zato. A ani to nevyšlo draho, platili sme okolo 300 Dh/os...

Zamierili sme spať k Atlasu a pozdĺž rieky Oued Ziz sme stúpali hore. Nad Mideltom sme zastavili na kopečku na obed, najedli sa a dali trochu voľného priebehu postupne narastajúcej tupote. Potom sme sa v Col du Zad prehupli naspäť na atlantickú stranu Maroka a sledovali postupné pribúdanie zelene a života...

Oued Ziz