Passo dello Stelvio - Punta Rosa - Müstair - Zernez - Sur-En - Lago di Resia
 |
| Weisskugel z Punta Rosa |
Celú noc pri horskej rieke Adda sme cítili "niečo voňavé", no najhoršie obavy sa pri balení stanu našťastie nepotvrdili. Sadli sme do auta, vyšli na cestu a zamierili sme do Bormia. Za mestečkom sa hneď začína stúpanie do Passo dello Stelvio.
Stelvio je s výškou 2758 metrov druhým najvyšším cestným priesmykom
v Európe.
 |
| Ráno pri Adde |
Počasie bolo pekné a tak okrem nás Stelvio zaujalo aj nejedného cyklistu a motorkára. Cesta hore bola skôr o nervoch a manévrovaní, ako
o pôžitku z jazdy, Broko si to moc neužil. Nádherná krajina nám to však vynahradila
a čoskoro sme boli nad 2500 m n. m. Odbočili sme na fotku k Umbrailpass, prechodu do Švajcu. Na Stelvio to bolo už len pár minút jazdy. Oktávke sa už v tej nadmorskej výške veľmi do kopca nechcelo. Zaparkovali sme vedľa Slovákov
z Košíc a vybrali sme sa na prechádzku na najbližšiu trojtisícovku.
 |
| Stelvio... |
Jak sme sa tak vyviezli o tých 2500 výškových, tak to ani mne do kopca neťahalo. Vyšli sme na hraničný Dreisprachenspitze a po IT/SUI hranici sme došli ku stúpaniu na vrchol. Už na Švajčiarskom území leží Punta Rosa /alebo Piz Cotschen aj Rötelspitz, 3026 metrov, GC14VJ0/, nazvaná podľa dočervena sfarbených skál. Výhľady z nej nám vyrazili dych, vidieť bolo Ortler /3905/ za cestou, Piz Bernina /4049/ nad St. Moritzom aj majestátna Weisskugel /3738/. Taký výhľad na
Alpy som ešte nemal!
 |
| Ortler z Punta Rosa |
Po odlove pár keší sme sa
spustili smerom dole v kolónach bicyklov a motoriek. Dole som šoféroval ja, celkom som chytal nervy z niektorých situáciií. Ostávajúci čas do večera sme využili zachádzkou do
Švajčiarska. Najprv sme si pozreli pekný kláštor v dedinke Müstair, ktorý je zapísaný v Unescu. Cestou do sedla Pass dal Fuorn sme sa pokochali gýčovými lúkami, ktoré určite prešli úpravou vo fotošope. V sedle sme sa zastavili na fotku a pokračovali sme krásnou horskou cestou do dedinky Zernez. Tam sme dali tuniačika a obzreli sme si miestnu architektúru.
 |
| Müstair |
Po nejakej pol hodinke jazdy sme dorazili
do Scuolu. Keďže parkovanie, ako všetko ostatné, je tu drahé a pri obchode sme
videli, ako policajti dávajú pokutu slovenskej audine so značkou VT, tak
sme radšej zmenili plány a zašli ku kempu v Sur-En. Príjemné teplo
nás vytiahlo ku vode dravej rieky Inn, ktorá bola tým najlepším osviežením, aké
sme si mohli priať. Miestečko som už poznal, pred mesiacom som tu bol na JMS v orientačnom behu. Po kúpaní sme sa zastavili pri jednej z množstva fontánok. Vychladili sme pivko a víno a nabrali si ľadovú vodu zo studničky. Cez Rakúsko sme prešli späť na talianske územie.
 |
| Zernez |
Poslednú zastávku sme mali pri vodnej nádrži Lago di Resia. Z
vody trčí vežička typického alpského kostolíka, patriaceho k jednej zo
zatopených dedín. Vodohospodári tak pravdepodobne nechtiac vytvorili úžasne
fotogenické miesto s nasvieteným a zasneženým Ortlerom. Porobili sme fotečky v príjemnej atmosfére a pobrali sme sa hľadať spanie.
 |
| Lago di Resia |
Vyhliadnuté miesto nás napriek výhľadom na Ortler sklamalo, nebolo to rovné, viditeľné odvšadial a hlavne všade bolo milión múch. Hľadali sme ďalej, až sme zablúdili do dedinky pod kopcom. Cesta tam sa tvárila ako jemne nakolnená rovinka, ale ledva sme vyšli na dvojke, vôbec sa to nezdalo. Vhodné miesto nebolo ani tam, nakoniec sme ho našli kúsok od hlavnej, za rozpadnutým mlynom pri vodárni. Večer sme si naposledy navarili cestovinky a potom sme sa pustili do zbytkov vína. Nejako pri tom zmizla aj časť vín určených domov...
 |
| Ortler |
Komentáre
Zverejnenie komentára