Kaukaz - Úvod
Alebo aj Gruzínsko a Arménsko. Alebo Zakaukazsko? Možno z Mockby. Tak Predkaukazsko? Asi z Ankary. A keďže sa netajím nesympatiou k akémukoľvek ujovi wannabe-diktátorovi, tak by to z našeho uhlu pohľadu smerujúcemu viac-menej v predĺžení kaukazskej osi bolo asi Vedľakaukazsko alebo Napravokaukazsko, možno ešte aj Južnokaukazsko. A keďže všetky tieto pseudonázvy znejú povedzme, ehm, odpudivo, tak to bude Kaukaz!
 |
| Letisko Kutaisi |
Zem pestrá, hornatá aj placatá, zelená aj suchá, rozvinutá aj zabudnutá v hlbokom sajuze - to je Arménsko a Gruzínsko. Dlho sme po kolíske kresťanstva a vína /to druhé je podstatné!/ pokukovali z obrazoviek mobilov, noťasov aj monitorov, až sme si povedali, že rok 2019 je ten pravý. S letenkami to nevyzeralo úplne ružovo, študentský rozpočet našponovaný ako vzťah Sulíka s Matovičom sa veľmi netváril na letenky za 200-300 €. V jeden moment sme však pochopili, že cena dole nepôjde a za nejakých 250€ sme kúpili spiatočnú letenku z Viedne do Kutaisi s Wizzom.
 |
| Časť nasledujúca po úspešnom splnení druhej časti tasku č. 1 |
Teda 4, pre mňa, Broka, Krumpiho a Tomáša, ktorý naštastie narozdiel od Paklenice už mohol. Nebol by som to ja, keby som si nevymyslel turbozložitú logistickú komplikáciu s výletom na preteky do Ľvova, ktoré som dal tatkovi k 50-tke ako darček. Z Ľvova sme dorazili do BA poobede, skoro ráno letí lietadlo do Kutaisi. Takže rýchlo pretriediť veci, začať baliť, nachystať mapy, keše, baterky, foťáky, gpská, kúpiť v dekáči karimatku, vyzdvihnúť Tomáša a baliť...
 |
| Kutaisi |
Pár hodín spánku, nočný taxík sme si buržujsky zaplatili /keďže sme boli dvaja, narozdiel od Broka, ktorý si vychutnal chutnučký voňavučký nočáčik/ a potom na bus na Bécs repülőtér. Ostentatívne sme napochodovali do veľkého terminálu, kde sme sa pekne otočili smer kontajnerový terminál 1A pre nízkonákladovkový plebs /ktorým Schwechat zrušil plán Bratislave byť lowcostovým letiskom Viedne/. Času bolo dosť, vybavoval sa let niekam do Milána, kde si týpek so 40-timi kuframi, surfami, rybárskymi sieťami a slnečníkmi nenechal vysvetliť, že naozaj nemôže letieť tam, kam nemá letenku ani lístok na kopu ko***ín, ktorými by zaplnil tak Antonov 124.
Nuž sme si otvorili pivko. Teda, ja, Krumpi a Tomáš sme si otvorili pivko a Broko svoje vylial uprostred terminálu. Pri boardingu ma potešil rozdiel v mieste na nohy, vo Wizze som sa krásne zmestil, Ryan bol čisté utrpenie s chýbajúcimi cca 2-3 cm. Broko sedel pri okienku a tak mohol spokojne obzerať rannú krajinu pri stúpaní do letovej výšky. Nad Rumunskom sa ukázali nádherné výhľady na ranný Fagaraš, takže Broko zaspal a moc som si toho nepozrel. Potom sme sa dostali nad Čornoje more a výhľadom bol koniec. Po vyše 2 hodinách letu sa ukázali prvá náznaky pevniny. Zrazu vykukol Kaukaz. Obzerali sme hory na oboch stranách, až sme uvideli majestátny Elbrus.
 |
| Splnenie druhej časti tasku č. 1 |
Už prvý pohľad ukázal neobvyklú vec - sviežozelenú krajinu 6. augusta. V dobe keď u nás schnú aj podhorské oblasti, tu bolo zeleno ako v máji. Po pristátí sme nafasovali zelený gruzínsky štempel do pasu a v maličkej hale začali zháňať SIMky a plynovú nádobu. Kúpili sme 2 SIMky s internetmi, 1 nádobu s pľinom a lístky na bus do Kutaisi. Inak, tu by sa všetci mohli učiť, všetko potrebné na 1 mieste za dobré peniaze.
 |
| Maršrutenie |
V mikrobuse sme zistili, že internety nefungujú, tak task č. 2 na Kutaisi bol zohnať operátora a problém vyriešiť. Task č. 1 bol samozrejme premeniť € na lari /a lari na pivko.../. Z maršrutky sme ako správni rozmaznanci amerikanskego cbeta zamierili rovno do mečoku. Istota hajzlu a internetu /a číziku/ je na nezaplatenie. Po základných potrebách sme na rohu splnili polovicu tasku č. 1 a o sto metrov ďalej pri križovatke splnili aj druhú polovicu. Natakhtari splnilo svoju úlohu vysoko nad očakávania, čím sme stanovili benchmark. Kúsok ďalej sme u operátora po štvrťhodinke čakanie splnili aj task č. 2. Zistilo sa, že na letisku predanú SIMku neaktivovali.
 |
| Vystúpenie v Lentechi |
Ďalšie úlohy zneli zohnať lístok na maršrutku do Lentechi a dokúpiť potrebné jedlo /a pitie/ na hory. Takže sme začali druhou časťou tasku č. 1 a pri popíjaní sme obdivovali miestny vozový park. Na autobuske sme hľadali maršrutku do lentechi, ktorá mala podľa cestovného poriadku vyraziť o 16:00. Tú sme našli, ale bola beznádejne plná bábušiek. Nejaký bezzubý gruzínsky strýco, ktorý pochytil "Lentechi" sa vehementne snažil zohnať inú maršrutku, ale beznádejne. Nuž sme zahájili druhú časť tasku č. 1 a čakali až sa problém po vzore postsovietskeho sveta vyrieši sám.
 |
| Broko, predstaviteľ Univerzity Karlovy |
Tak sa aj stalo, objavil sa miestny, ktorý tiež potreboval do Lentechi a zjavil sa aj maršrutkár, ktorý nás bol ochotný zobrať. Síce za komerčnú cenu, ale na to sa v daný moment nepozerá /ono, bolo to 6€ asi/. Do odchodu bolo ešte mnoho času, nuž sme ešte pokupovali nejaké lobiani /chlieb plnený fazuľovou plnkou/ a splnili znova druhú časť tasku č. 1.
 |
| Tomáš, predstaviteľ Českého vysokého učení technického |
Konečne sme vyrazili. Po zvyku z UA sme čakali pomalé teriganie, ale nie-nie, v Gruzínsku sa idú bomby. Ale že fakt bomby. Po prestávke v obchode s premenou lari na... Som zaspal a vraj bola amplitúda kmitania mojej hlavy vyvolanej pohybom maršrutky tak meter. Do Lentechi sme dorazili podvečer a instantne sme sa šli ubytovať k zabúkovanej tete.
 |
| Krumpi, predstaviteľ priemerného príslušníka slovanského národa |
V starom prízemnom dome sme dostali chladné tmavé izby s hlbokýmí posteľami, ktoré lákali na okamžité vyvalenie sa. Hneď sme si s tetou dohodli večeru a šli sme sa na chvíľu prejsť a okúpať sa do divokej rieky. Na cestu sme zobrali vínko, s ktorým sme mlsno hodili do prúdu. Osviežení sme dorazili na večeru. Dostali sme hromadu šalátu, syr, mäsové aj syrové chačapuri a samozrejme čačenku. Posedeli sme a na záver sme si s ujom domácim dohodli odvoz hore dolinou na začiatok túry. Zjednali sme o 10 lari /že však chudobní študenti - čo je pravda/ a v čačapriestore sme sa hodili do postele...
Komentáre
Zverejnenie komentára