Maroko - Fez, Rabat a Casablanca
 |
| Pláne Atlasu |
V sedlách Atlasu sme si už miestami prišli ako v Európe, pasienky a kopečky dotvárali atmosféru. Za sedlom sme dali zastávku v lese Cèdre de Gouraud. Teda tento céder je jeden konkrétny a suchý, ale celý les sa volá podľa neho. Je tu celkom príjemne, najzaujímavejšie sú asi miestne makaky. Žijú tu voľne a prirodzene a samozrejme ich to tiahne k ľudom, lebo jedlo. Keďže sme lakomí, nič sme nedali.
Cestou do Fezu sme sa pomotali autom v uliciach Ifrane, nového, moderného mesta pripomínajúceho zbohatlícke európske satelitné mestečká. A potom už konečne ten Fez. Kým sa na marockých cestách mimo mesta jazdí výborne, lebo sú prázdne a celkom kvalitné /absencia mrazových cyklov/, tak v meste je to celkom peklo. Ako by sa zrazu za volant posadili makaky spod céderu a trúba, volanty, pedále, prevodovky, všécko naraz. Teda, nebyť nepoškriabaného Loganu, tak asi cajk, ale predvídať za pol Maroka už je fakt náročné. Ďalšou marockou chuťovečkou sú kruháče so semaformi. Áno, správne, vôbec to nefunguje.
 |
| Cédrový les |
Niektoré veci sú v niektorých krajinách nemožné a v niektorých iba zložité. Napríklad taký alkohol. V Maroku nie je úplne zakázaný, ale ani ho hocikde nekúpite. Jedným z čarovných miest je francúzsky Carrefour, kde sa dá kúpiť všeličo tekuté, ale aj napríklad marocké víno a pivo. Doplnili sme pár kúskov na degustáciu a vyrazili do mediny.
 |
| Brána mediny |
Kým je väčšina Fezu dosť moderné mesto s výškovkami a širokými bulvármi, tak oddelená medina je iný svet. Ale fakt. Asi sa to nedá uplne popísať, to proste treba zažiť. Jediným popisom nech je, že Fes El Bali je autom nedostupný, zastať sa dá na kraji, ale žije v ňom 150 000 obyvateľov. A nedostupný ako reálne nedostupný, žiadne zákazy vjazdu, žiadne rampy, iba uličky široké meter.
Zaparkovali sme pri hradbách, spakovali sme si svojich päť slivák a zamierili k riádu. Tradične sa k nám prisral strašne ochotný maročan, ktorého sme sa /otupení po dobrosrdečnosti Mohamada a Jamala v Tinghire/ nezbavili a presvedčil nás, že nám ukáže cestu. Vedeli sme, že bude chcieť peniaze, čo nás vnútorne celkom štvalo, ale na druhú stranu, my by sme to asi fakt sami nenašli. Ubytovali sme sa a mysleli sme si, že sme sa ho zbavili. Prdlajs, ešte týpek z riádu za nami došiel, že chalan čaká vonku. Delegovali sme Krumpiho a Broka, aby to vyhustlili. Vraj z toho bola pekná scénka, ale musel sa uspokojiť s cca 15 Dh, namiesto požadovaných 20 €...
 |
| Fezská ulica |
 |
| Fes Jdid - Nový Fez |
Vyšli sme z mediny a okukli sme aj Fes Jdid, resp. Nový Fez, ktorý je strašne nový a založený bol až v roku 1276. Úplná novinka, skoro ako Nová Dubnica. V novom feze je aj kráľovský palác, akurát z neho vidno maximálne bránu. Vybehli sme aj nad mesto k Marinidským hrobkám /nekropola marockej dynastie z 13.-15. storočia, čo som zistil práve teraz/, odkiaľ sú super výhľady na toto neuveriteľné mesto.
 |
| Medina |
Zbehli sme späť do mediny, zjednalí džúsik a krásnymi uličkami sme sa namlsali na bagetku za pár dirhamov. V mini podniku /asi tak 4x4 m/ sme potom šmakinu s všeličím a prudko purpurovým múčnym salámom spučili. Z ďalších potuliek mestom nemožno nespomenúť mačku vyžierajúcu pohodenú kôpku odrezaných kuracích nôžok alebo mäsiarstvo, kde si vyberieš mäsko podľa toho ako pekne kotkodáka/kikiríka. Má to jednu nevýhodu, chvíľku to trvá, než je to ready do hrnca.
Konečne sme sa dopracovali k hlavnému lákadlu Fezu, prudko známym koželužniam, o ktorých počul aj u nás skoro každý. Má to jeden háčik, iba jedna je tá známa veľká, ostatné sú menšie a menej zaujímavé. Akurát, pred každou je tá istá fotka a rovnako otravujúci Fezan: "Come here my friend, very nice tannery for you, my friend." Mali sme asi iba šťastie a vpadli sme do tej správnej. Nafasovali sme mätu /kvôli smradu/ a zobrali nás na balkón. Mäta bola prd platná, ulica smrdela viac... Prekvapivo neboli doterní a nič po nás nechceli, iba naznačili, že môžme niečo prihodiť, tak sme prihodili po dirhamíku.
 |
| Satelity Fezu |
Zašli sme aj za potok, do ďalšj časti, uličky boli ešte užšie a slepšie, tak sme to zabalili a vrátili sa na ubytko. Na večeru sme chceli Pastillu, tak sme sa opýtali v riáde. Týpek /ktorému podľa výrazu asi vyvraždili rodinu/ sa nám snažil nanútiť niečo konkrétne, ale podľa všetkého to bol zase iba nejaký odžub, tak sme zamierili sami k Bab Bou Jeloud. Dalo veľa práce nájsť správnu cestu, no omnoho viac úsilia stálo doprdeleposielanie miestnych kidov, ktorí všetci svorne tvrdili: "No sir, this way is closed, I can show youthe way." a nejak nechápali, že vieme, že odžubávajú a že aj občas vieme kadiaľ ísť.
Nakoniec sme úspešne dorazili a vybrali podnik, kde sme už skúsene zjednali cenu za komplet meníčko. Šalátik, čajík, pastilla, džúsik a dezertík. Jediné, čo nebolo presypané cukrom bol šalát, inak to bolo jedlo tak na hyperglykemický šok. Pastilla je mäsový koláč z lístkového cesta na sladko presypaný škoricou. Tie medom zaliate dezertové koláče sme už reálne nedali, už toho cukru bolo moc. Cukor sme chceli zriediť sladkým džúsom, ale džúsikár to už asi zabalil. Zase sa predrať cez spleť uličiek a kidov a interesantný deň v najprapodivnejšom meste bol na konci...
 |
| Pastilla a Broko pred hyperglykémiou |
Ráno sme si zbalili svojich 5 slivák a vyrazili pěkně dopryč. Teda najprv autom do ulíc Fezu, čo bol ďalší "príjemný" zážitok, potom už smer Volubilis. Zobrali sme to cez kopce, aby bola cesta zaujímavejšia. Na lenivosť Loganu sme už síce zvyknutí boli, no aj tak sme boli priebežne udivovaní nesmiernou neschopnosťou tejto plechovice hýbať sa. Skúsili sme jazdu štýl bomby a jediný výsledok bol ten, že sme síce nezrýchlili, no aspoň sme zožrali oveľa viac benzínu z nádrže.
 |
| Ranný Fez |
Volubilis sú ruiny rímskeho mesta, ktoré sú za vysokým plotom s ešte vyšším vstupným. Nuž sme si našli pekné miesto, kde bolo cez plot vidno a zhodnotili sme presvedčili sme sami seba, že je to naozaj iba hromada zruinovaných kameňov a že tie peniaze platiť nebudeme. Zamierili sme do Meknesu, kde sme síce neplánovali žiadnu veľkú zastávku, no aspoň na chvíľku sme zastavili pri štrvti s kráľovským palácom.
 |
| Ruiny Volubilisu |
Z Meknesu sme prvýkrát zamierili na marockú diaľnicu A2 vedúcu do Rabatu. Po prázdnej diaľnici cesta ubiehala príjemne a v Logane v holobytu sme objavili naprosto nečakanú funkciu a to tempomat. Príjemné, akurát auto nebolo schopné udržať 130-tku v zásade v úplne hocijakom kopci.
 |
| Nábrežie v Rabate |
Už príjazd do Rabatu signalizoval veľkú zmenu. Všetko čisté a upravené, relatívne normálne fungujúca doprava, všade hliadky. To hlavné a kráľovské mesto je proste vidno. Ako prvé sme okukli areál Hassanovej mešity, ktorý kombinuje minaret nedostavanej stredovekej mešity, novšiu mešitu a mauzoléum Muhammada V.
Auto sme presunuli na nábrežie pod historickú kasbu. Nábrežie pekne žilo a ukazovalo pohľady na Salé, chudobnejšiu dvojičku v súmestí Rabat - Salé. Ale o tom viac inde. Základným špecifikom rabatskej kasby sú domky, všetky do jedného natreté na modro-bielo. Vytvára to veľmi príjemné a zaujímavé prostredie. Očumeli sme widoky a pomaly sa vracali späť, za zmienku stojí rozdiel v predpisoch ohľadom denného svietenia tu a v strednej Európe...
 |
| Si vonku z tunela, načo svietiš? |
 |
| Uličky rabatskej kasby |
Keďže sme pri vjazde do mesta strávili nejednu minútu státím v zápche, na miesto sme dorazili potme. pofidérne sme zaparkovali a pofidérnou uličkou v pofidérnej medine sme zamierili k nášmu pofidérnemu hostelu. Na večer sme ešte vybehli von, najesť sa v nejakej pofidérnej polievkárni. Za pár dirhamov sme si dali hariru, akurát nás odžubali o štvrť dirhamu a potom nám už nechceli rozumieť. Krumpi a Broko boli tiež nejakí pofidérnejší, tak sme s malou obkľukou zamierili späť k nášmu pofidérnemu hostelu.
 |
| Prívetivá ulička Casablancy |
Ráno ešte umocnilo pofidérnosť hostelu a tak sme sa preventívne spakovali a vypadli. Krumpi mal večer nejakého kovídka, ale už sa to lepšilo. Zamierili sme k mešite Hassana II, asi jedinej významnejšej zaujímavosti v meste. Btw., v Casablance bol plán postaviť metro /keďže 3,3-miliónové mesto mudí nejak dopravne fungovať/, ale namiesto toho investovali radšej do siedmej najväčšej mešity na svete s druhým najvyšším minaretom. Praktické! Až v posledných rokoch postupne stavajú električkové trate...
 |
| Freš jak džús a hepy jak dva grepy |
Každopádne búda je to monumentálna a dovnútra sme sa nedostali, asi sa neúradovalo. Potenciál ďalekých výhľadov popri pobreží Atlantiku bol celkom úspešne zrušený krásnym kasablanským smogom. Zhodli sme sa, že už nepotrbujeme zažívať toto mesto viac a vyrazili sme za kúpaním vo vlnách Atlantiku. Pri Dar Bouazza sme si našli pekné miestečko a vrhli sa do luxusných vĺn. Decentným problémom sa ukázali random kusy betónu na dne, o ktoré sme sa trošku otĺkli, než nás to prestalo baviť.
Od mora sme vyrazili späť do vnútrozemia, o tom však neskôr...
 |
| No malá tá búda neni... |
Komentáre
Zverejnenie komentára