Odesa trip - Odesa
Užhorod - Vinnycia - Odesa
 |
| V Užhorode |
Puntíček s názvom Odesa ma v mape lákal už od detstva, no nepatrila nikdy k miestam, ktoré by patrili k must-see veciam. Ale potom, ako sa mi zapáčil výlet do Kyjeva, sme začali vymýšľať kam na Ukrajine ďalej. Odesa bola prirodzene jedna z najlepších možností. Tak som špekuloval, ako to vymyslieť. Nakoniec sa podarilo ponachádzať spoje aj cez Moldavsko a Rumunsko, takže vznikol zaujímavý okružný výlet. Logistika bola tiež komplikovanejšia, keďže som to spojil s prechodom Čornohory (najvyššie pohorie Ukrajiny).
 |
| Vo Vinnycii |
Na Ukrajinu som sa vybral už skôr, keďže som najprv s orienťákmi šiel na túru na Hoverlu. Z turistiky sme sa vrátili do Užhorodu, kde som vymenil batohy a stretol som sa s Krumpim a Tomášom /druhý Tomáš, ako v Apuseni/. Dali sme si večeru a vyrazili na vlak. Keďže sme lístky riešili asi 3 týždne vopred, tak priamy vlak do Odesy bol vypredaný a museli sme ísť drahšie a s prestupom vo Vinnycii. Vlak došiel načas, na nočnú časť sme mali buržujsky priplatené za kupejnyj.
 |
| Vokzal Odesa |
Hneď sme začali kecať s holkou z kupé, ktorá išla domov do Fastovu z práce v Čechách. Celkom dobre sme sa pobavili a dozvedeli sme sa kopu užitočných vecí. Napríklad, že nechápe ako sa môžme pri ukrajinských vlakoch spoľahnúť na polhodinový prestup, alebo že najlepšia vodka je Chlibnyj dar. Potom mi došlo zle, buď som požral nieco pokazené, alebo nejaká virózka. Takže som zvyšok večera strávil striedavo na lehátku a hajzli...
Celkom dobre vyspaní sme vystúpili vo Vinnycii načas a pol hodinku sme strávili v okolí vokzalu. V druhom vlaku sme už mali kúpený plackartnyj, no to sme ešte netušili aké to bude utrpenie, keď ide vlak 6 hodín v priemere asi 60, neni sa na čo pozerať von /okolo tratí su nasadené pásy lesa/ a ani sa nedá piť, keďže mi bolo aj bez toho zle. A na potešenie to poslednú hodinu od Odesy šlo asi 30...
Konečne vonku! Konečne Odesa. Najprv sme sa šli ubytovať, dostali sme luxusnú kuticu s klímou pod schodami. Ale tak čo chceš za 8€ uprostred leta v najväčšom ukrajinskom letovisku od anexie Krymu. Na večer sme sa vydali do centra, užiť si večernú atmosféru Odesy. A tá je úžasná! Všade plno ľudí a života.
Na druhý deň doobeda sme sa šli kúpať k moru. Chceli sme sa vyhnúť preplneným plážam a špinavej vode, tak sme šli električkou na úplný juh mesta do Čornomorky. Skončili sme na divokej pláži, kde bolo ľudí tak akurát. Dali sme nejakú vodu, nejaké pivko, Tomášovi pripieklo plešinku a Krumpimu zas mozog. Tetuška nám vysvetlila, ktorá medúza je zlá, opýtala sa odkiaľ sme a s klasickou reakciou "Á, Čechoslovakie...!" nám povykladala, ako bola v Prage, Bratislavie i Tatry videla. V 68-om...
Na večeru sme za vydali do Molodosti, po vojdení sme zistili, že je to hrozne hipsterský podnik. Ale mali výborné miešaniny z panvičky. Okrem toho mali vlastné pivo, ktoré chutilo úplne identicky ako každý iný ukrajinský craftbeer. Celkom dobre, ale vlastne tak nijak. Po večeri sme sa znova prešli po centre, tentokrát zase inak.
Ďalší deň doobeda sme šli pozrieť najväčšiu zaujímavosť Odesy. Teda, nie že by sme to videli v takej forme, ale táto vec je rozhodne najväčšou zaujímavosťou Odesy. Katakomby. Pod celým mestom sa nachádza asi 2500km /!!/ chodieb. Väčšina z nich vznikla pri ťažbe stavebného kameňa, zbytok sú prírodné jaskyne, alebo priestory vyhĺbené za iným účelom. Dobre poslúžili v obdobiach vojny. Ich existencia je vraj jedným z dôvodov, prečo nemá mesto metro. Každopádne informácií je na internetoch dosť, každý si môže nájsť svoju obľúbenú urban legend o katakombách.
 |
| Múzejné katakomby |
V reále to vyzerá tak /ak nezačnete hľadať nejakých miestnych, čo vás prevedú podzemím poriadne/, že na kraji mesta v časti Nerubajske je Múzeum partizánskej slávy, ktoré má expozíciu práve v odeskom podzemí. Ale iba tak lightovo... Prišli sme maršrutkou a kúpili sme si lístky na prehliadku v ukrajinčine /150 UAH/. Jednak bola anglická drahšia a druhak, nebudeme snáď na Ukrajine počuvať výklad po anglicky.
Pri vstupe sa teta všetkým ostatným ospravedlnila, že nebude hovoriť rusky, ale ukrajinsky. To sme nechápali a pochopili sme až s odstupom času, keď sme zistili, že vo veľkých mestách sa hovorí prevažne rusky. Ale hovorila tak krásne ukrajinsky, že sme rozumeli skoro všetko. Prekvapili nás slovenské nápisy na stenách, ktoré boli evidentne originálmi privezenými z iných častí katakomb. Prehliadka skončila v budove s rôznymi exponátmi z čias sojuzu.
Po tejto oficiálnej verzii prehliadky sme prešli pár sto metrov ďalej na kešku ku ďalšiemu vchodu do podzemia. Ten sme využili a zľahka sme si omrkli, ako to v katakombách vyzerá naozaj. Jedno by som nechcel. Stratiť sa tam. Stačí si nájsť nejaké voľne dostupné mapky a pochopíte prečo.
 |
| Katakomby |
Po návrate do mesta sme šli na mestský rynok /tržnica/ poobzerať, čo tu majú a dačo si kúpiť. Napríklad Tomášovi sa rozpadol opasok, tak si kúpil nový. Kúpili sme si aj čerstvú ovocnú šťavu. Menej príjemný bol prechod halou s mäsom, skoro sme sa dogrcali. Na obed sme dali tradične kebab.
 |
| Rynok Pryvoz |
Na ubytku sme dali chvíľu pauzu a potom sme sa vybrali prejsť si zaujímavosti centra. Najprv park nad morom, potom nejaké zbytky hradieb až sme došli do samého centra k divadlu a Potemkinovym schodom, ktoré sú symbolmi Odesy. Tomáš sa tu dal do reči s nejakými miestnymi, čo rekrutovali do vojny v Donbase. Trvalo mu to dlho, už sme mysleli, že vyfasoval kalacha a sedí vo vlaku do Luhansku, no v tom sa zjavil so spokojným úsmevom.
Zašli sme aj ďalej k domu s atlasmi a k pravoslávej katedrále. Tu sme zašli na večeru do Tiuľky, podniku ktorý ponúka skoro výhradne rybyčky na všemožné spôsoby. Ochutnali sme kde-čo a spokojní sme sa pobrali na ubytko. Neskoro večer sme ešte zašli k moru. Neodolali sme a nakoniec sme sa aj potme okúpali. Luxus.
 |
| Probľem s kondicionerom |
Luxus až na to, že sme ráno museli riešiť čo s Krumpim a jeho chýbajúcim zubom. Našťastie hneď vedľa ubytka bol zubár. Vošli sme a zubár v rukaviciach s konkrétne presne 0 zákazníko-pacientmi nás hneď otočil, že ho neošetrí. Hm, čo teraz? Tak sme skúsili na druhú stranu od nášho vchodu a jéje, po 30m ďalší zubár. Tento už bol ochotnejší a hneď ho zobral.
 |
| Typický odeský označník |
Kým som sa bavil s recepčnou a dozvedel som sa hromadu zaujímavých vecí a asi tak 5 hromád úplne nezaujímavých vecí, tak Krumpi podstúpil krásnu procedúru. Popri hustení od tetušky som sledoval, čo sa deje... Najprv mu spravil röntgen, zistil že má v koreni zlomenú jednotku, tak mu vytiahol aj tú. Potom mu začal ťahať koreň. Nejak mu to umŕtvil a začal sa v tom vŕtať. Hneď nato Krumpi asi skoro odpadol, čo zubár vyriešil nejakým interesantným prostriedkom, po ktorom sa ozvalo: "Mhmmm, to je dobrá droga, aj vy ste si dal?" Následne sa diali neidentifikovateľné veci, až kým Krumpi nevypochodoval von so spokojnučkým štrbavým úsmevom. Ešte sme mu kúpili nejaké šmakové analgetiká /ktoré sa nemôžu predávať v EÚ/ a nechali sme ho na ubytku.
S Tomášom sme sa zatiaľ šli prejsť do mesta. Pozreli sme knižný trh so slovenským a českým pivom, stavby podnikateľského rokoka a skončili sme v Puzatej chate na obede. Zase sme obišli najcentrovatejšie centrum a vrátili sme sa skontrolovať Krumpiho. Fet mu došlapal, analgetiká už asi nešlapali tak dobre, čiže vkuse iba mrčal.
Tak sme sa zobrali a šli sme na random sídlisko pozrieť si aj menej prefláknuté časti Odesy. Sídlisko, park a pohoda... Na večeru sme sa zastavili v Bufete, dali sme si nejaké peľmene alebo varenniky.
 |
| Prvá fotka po návšteve u zúbkovej víly |
Posledný deň sme z Odesy chceli vyraziť okolo obeda do Tiraspolu, no lístky boli až na maršrutku o 15-tej. Tak sme sa odubytovali a s už použiteľným Krumpim sme sa vybrali zase niekam bokom od centra. Skončili sme v nejakom parku, kde si Krumpi k vybitému zubu ešte rozbil aj obrazovku na mobile. Topka. Ešte sme sa prešli po nejakých vnútroblokoch a skočili na obed znova do Puzatej chaty. Potom sme už iba došli na autobusák Pryvokzalna a našli správnu maršrutku do Tiraspolu...
Komentáre
Zverejnenie komentára