Ukrajina - 3. deň - Kyjev
142 Ш - Kyjev
Cesta z Ľvova do Kyjeva trvala 12 a trištvrte hodiny, takže času na spánok bolo dostatok, vyspali sme sa kvalitne, nič nás nerušilo. Keď sme sa zobudili, tak sme vylihovali až dokým nás nevyhodili z postele opäť asi hodinu pred príjazdom. Vo vlaku nám trocha liezli na nervy postaršie ženy, ktoré mali hromadu tašiek a strčili ich vždy presne tam, kde si človek chcel sadnúť alebo dať nohy. Do Kyjeva sme dorazili o pol jedenástej.
Po vystúpení z vlaku som sa šiel pozrieť dopredu, ťahala nás už 6-nápravová mašina ЧС4. Rušeň pre sústavu 50kV/25Hz je československej výroby (odtiaľ označenie ČS4), vyvíjaný bol spoločne s laminátkou, avšak do sériovej výroby už šla karoséria obdobná gorile. Akurát ten rušeň vypadá ako ingot na kolesách, nie ako naše /na tú dobu/ elegantné gorily. Aj to váži 123t a výkon je 5,1MW /gorila má 90t a 4MW/...
Vokzal v Kyjeve je veľký, staničná budova je zvnútra vcelku pekná. Po obzretí stanice sme vyšli von, kde bolo pre zmenu... ...hnusne. Zapadli sme zase raz do Mekáču, niečo zjesť a vymyslieť, čo ďalej. Rozhodli sme sa povoziť sa metrom. Prešli sme k Prymijskemu vokzalu, kde bola súčasťou budovy stanica červeného metra Vokzaľna. Tam sme si kúpili žetón za 5 hrivien do turniketu a zišli na nástupište. Čakal som staré Ečs/81-71, ale došla novo-opravená 81-71. Vyrazili sme smer Akademmistečko.
Na konečnej sme vyšli von, aby sme sa pozreli ako vyzerá ukrajinské sídlisko. V zásade podobne ako u nás, ale trocha spustnutejšie, plné rôznych stánkov a nových stavieb v štýle: čím viac tvarov, farieb a detailov, tým to bude krajšie. No nebude. V supermarkete sme dokúpili zásoby a vrátili sme sa späť do metra a odviezli sme sa na stanicu Teatraľna.
Vyliezli sme na ulicu a síce už nepršalo, no hnusne bolo stále. Už sme boli v centre mesta, takže koncentrácia zaujímavých budov sa zvýšila. Vybrali sme sa smerom na ubytko a cestou sme sa zastavili pri opere. Zaujímavejšie boli Zolote vorota, stredoveká brána do mesta, ktorá bola OZAJ veľká. Pokračovali sme pomedzi pekné staré domy a zrazu kukáme na auto so slovenskou značkou. Prievidzská značka bola úplne najfejkovejšia značka, akú som kedy videl. Špekulovali sme, kde sa to auto vzalo, keď sme sa otočili, doplo nám. Stáli sme pred slovenskou ambasádou.
Bývali sme na rohu námestia s parkom, celkom príjemná lokalita. Za super cenu /cca 7,5€ na noc/ sme mali peknú izbu pre seba. Najprv sme sa kvalifikovali na ďalšie pokračovanie dňa a potom sme šli na neskorý obed, resp. skorú večeru. Skôr ako sme nejaké jedlo našli, vcuclo nás do obchodu s čapovaným craftbeerom. Kúpili sme PET-ku čohosi celkom dobrého, čo sme spracovali vonku. Hneď oproti sme zbadali akúsi kantínu, kde sme hneď zamierili. Vybrali sme si jedlo a dali sme si k tomu medové pivo. Jedlo bolo super.
Najedení a kvalifikovaní sme tak mohli vyraziť do centra. Vo veselej atmosfére sme prešli park s výhľadmi na mesto. Postupne sa stmievalo, ku kostolu sv. Andreja sme dorazili potme. Ten bol nádherne nasvietený, úplne dokonalé na fotku. Prešli sme k Michajlivskému zolotoverchému monastyru. Areál bol dávno zavretý, tak sme ho okukli zvonka a pozreli sa na zaujímavé ministerstvo zahraničných vecí.
Od katedrály sv. Sofie sme zišli klesajúcou ulicou do živého srdca Kyjeva a Ukrajiny zároveň, na Majdan Nezaležnosti. Napriek horšiemu počasiu a nie úplne skorému večeru tu bolo množstvo ľudí a žilo to tu s neskutočnou atmosférou. Nasávali sme atmosféru, no rozhodli sme sa podísť ďalej. Pomotali sme sa po keškách ulicami a dvormi v blízkosti Chreščatyku. Niektoré boli vskutku zaujímavé.
Keďže ešte nebolo nejak neskoro a zaujal nás jeden podnik s craftbeerom, tak sme zašli na pivko. Bolo dobré. Kým sme sedeli pri pive, tak som si povedal, že vybehnem ešte na jednu kešku tuto kúsok. V tichom meste som sa najprv musel vracať, lebo som narazil na plot, ktorý v mape nebol a potom som došiel na úplne mŕtvy dvor jedného z domov. Nebolo mi všetko jedno... Ale kešku som našiel a nič sa nestalo.
Po návrate na ubytko sme si vraveli, že ten schátraný skelet budovy oproti rozhodne stojí za preskúmanie. Preskočili sme plot a vyšli sme na strechu. Výhľady na nočné mesto boli TOP TOPOV! Nafotili sme nejaké fotky, preskúmali budovu a vrátili sme sa na ubytko.
Cesta z Ľvova do Kyjeva trvala 12 a trištvrte hodiny, takže času na spánok bolo dostatok, vyspali sme sa kvalitne, nič nás nerušilo. Keď sme sa zobudili, tak sme vylihovali až dokým nás nevyhodili z postele opäť asi hodinu pred príjazdom. Vo vlaku nám trocha liezli na nervy postaršie ženy, ktoré mali hromadu tašiek a strčili ich vždy presne tam, kde si človek chcel sadnúť alebo dať nohy. Do Kyjeva sme dorazili o pol jedenástej.
 |
| ЧС4 |
Po vystúpení z vlaku som sa šiel pozrieť dopredu, ťahala nás už 6-nápravová mašina ЧС4. Rušeň pre sústavu 50kV/25Hz je československej výroby (odtiaľ označenie ČS4), vyvíjaný bol spoločne s laminátkou, avšak do sériovej výroby už šla karoséria obdobná gorile. Akurát ten rušeň vypadá ako ingot na kolesách, nie ako naše /na tú dobu/ elegantné gorily. Aj to váži 123t a výkon je 5,1MW /gorila má 90t a 4MW/...
 |
| Prymiskyj vokzal a metro Vokzaľna |
Vokzal v Kyjeve je veľký, staničná budova je zvnútra vcelku pekná. Po obzretí stanice sme vyšli von, kde bolo pre zmenu... ...hnusne. Zapadli sme zase raz do Mekáču, niečo zjesť a vymyslieť, čo ďalej. Rozhodli sme sa povoziť sa metrom. Prešli sme k Prymijskemu vokzalu, kde bola súčasťou budovy stanica červeného metra Vokzaľna. Tam sme si kúpili žetón za 5 hrivien do turniketu a zišli na nástupište. Čakal som staré Ečs/81-71, ale došla novo-opravená 81-71. Vyrazili sme smer Akademmistečko.
 |
| Akademmistečko |
Na konečnej sme vyšli von, aby sme sa pozreli ako vyzerá ukrajinské sídlisko. V zásade podobne ako u nás, ale trocha spustnutejšie, plné rôznych stánkov a nových stavieb v štýle: čím viac tvarov, farieb a detailov, tým to bude krajšie. No nebude. V supermarkete sme dokúpili zásoby a vrátili sme sa späť do metra a odviezli sme sa na stanicu Teatraľna.
 |
| Zoloti vorota |
Vyliezli sme na ulicu a síce už nepršalo, no hnusne bolo stále. Už sme boli v centre mesta, takže koncentrácia zaujímavých budov sa zvýšila. Vybrali sme sa smerom na ubytko a cestou sme sa zastavili pri opere. Zaujímavejšie boli Zolote vorota, stredoveká brána do mesta, ktorá bola OZAJ veľká. Pokračovali sme pomedzi pekné staré domy a zrazu kukáme na auto so slovenskou značkou. Prievidzská značka bola úplne najfejkovejšia značka, akú som kedy videl. Špekulovali sme, kde sa to auto vzalo, keď sme sa otočili, doplo nám. Stáli sme pred slovenskou ambasádou.
Bývali sme na rohu námestia s parkom, celkom príjemná lokalita. Za super cenu /cca 7,5€ na noc/ sme mali peknú izbu pre seba. Najprv sme sa kvalifikovali na ďalšie pokračovanie dňa a potom sme šli na neskorý obed, resp. skorú večeru. Skôr ako sme nejaké jedlo našli, vcuclo nás do obchodu s čapovaným craftbeerom. Kúpili sme PET-ku čohosi celkom dobrého, čo sme spracovali vonku. Hneď oproti sme zbadali akúsi kantínu, kde sme hneď zamierili. Vybrali sme si jedlo a dali sme si k tomu medové pivo. Jedlo bolo super.
 |
| Večerný Kyjev |
Najedení a kvalifikovaní sme tak mohli vyraziť do centra. Vo veselej atmosfére sme prešli park s výhľadmi na mesto. Postupne sa stmievalo, ku kostolu sv. Andreja sme dorazili potme. Ten bol nádherne nasvietený, úplne dokonalé na fotku. Prešli sme k Michajlivskému zolotoverchému monastyru. Areál bol dávno zavretý, tak sme ho okukli zvonka a pozreli sa na zaujímavé ministerstvo zahraničných vecí.
 |
| Sv. Andrej |
Od katedrály sv. Sofie sme zišli klesajúcou ulicou do živého srdca Kyjeva a Ukrajiny zároveň, na Majdan Nezaležnosti. Napriek horšiemu počasiu a nie úplne skorému večeru tu bolo množstvo ľudí a žilo to tu s neskutočnou atmosférou. Nasávali sme atmosféru, no rozhodli sme sa podísť ďalej. Pomotali sme sa po keškách ulicami a dvormi v blízkosti Chreščatyku. Niektoré boli vskutku zaujímavé.
 |
| Ministerstvo |
Keďže ešte nebolo nejak neskoro a zaujal nás jeden podnik s craftbeerom, tak sme zašli na pivko. Bolo dobré. Kým sme sedeli pri pive, tak som si povedal, že vybehnem ešte na jednu kešku tuto kúsok. V tichom meste som sa najprv musel vracať, lebo som narazil na plot, ktorý v mape nebol a potom som došiel na úplne mŕtvy dvor jedného z domov. Nebolo mi všetko jedno... Ale kešku som našiel a nič sa nestalo.
 |
| Atmosféra Majdanu |
Po návrate na ubytko sme si vraveli, že ten schátraný skelet budovy oproti rozhodne stojí za preskúmanie. Preskočili sme plot a vyšli sme na strechu. Výhľady na nočné mesto boli TOP TOPOV! Nafotili sme nejaké fotky, preskúmali budovu a vrátili sme sa na ubytko.
Komentáre
Zverejnenie komentára