Ukrajina - 2. deň - Ľvov
601 П - Ľvov - 142 Ш
Už po nejakej hodinke jazdy sa ukázalo, že výherné miesto dole vôbec nebolo také výherné. Ležadlo bolo krátke, takže o mňa stále zakopávali ľudia idúci na WC. Odtiaľ sa zas šírila celkom kvalitná arómka polstoročia neumytého hajzlu. Ale fajn, 6-hodinová cesta do Ľvova nás vyšla asi 2,20€ na hlavu. Síce to vôbec nebolo ďaleko, asi 250km, no šlo to iba 6 hodín. Približne hodinu pred Ľvovom nás zobudili, aby sme sa postupne začali baliť. Tesne pred šiestou sme dorazili do Ľvova.
Vystúpili sme a začali špekulovať, čo ďalej. Boli sme nevyspatí, bolo skoro ráno, rozvidnievalo sa a vonku bolo zima a hnusne. Vybrali sme sa na električku do centra. Najprv sme sa márne snažili kúpiť lístky, no nakoniec sme pochopili, že sa kupujú až vo vozidle. Prišla KT4-ka, do ktorej sa natlačilo veľa ľudí. Vnútri sme si kúpili kvytky po 3 hrivny /0,10€/ a odviezli sme sa do centra. Chceli sme si sadnúť do nejakej kaviarne, no všetko bolo zatvorené. Po nejakej dobe blúdenia centrom sme našli otvorený Mekáč, ktorý nás vyslovene zachránil.
Naraňajkovali sme sa, oddýchli sme si a nakoniec sme aj vyrazili do mesta. Začali sme Citadelou, čo je akási pevnôstka na kopčeku nad mestom. Podobné stavby tam boli nakoniec minimálne 2, jedna zrekonštruovaná na pekný hotel a druhá pustnúca v lese. Okrem Citadely sme našli aj bunker, ktorý nám prišiel ako najromantickejšie miesto na dorazenie Chorticie. Bol to ťažký boj po ránu, no vyhrali sme nad ňou a vrátili sme sa späť do centra. Tu sme pozreli 3 zaujímavé kostoly blízko seba, najkrajší bol dominikánsky kostol.
Opäť sme sa vydali von z centra, tentokrát na Vysokyj zamok, kopec s výhľadom na mesto. Bol tu príjemný park, pohodovo sme sa prechádzali, až sme došli pod samotný vrchol. Tu sa chodník zostrmil a vyšli sme ponad stromy. Bolo zima a fúkalo, navyše začínalo pršať, takže sme si vyhliadku veľmi nevychutnali. Cestou dole sme sa opäť pomotali v parku a zišli sme do tichšej časti centra.
Prešli sme naspäť do centra centrovatého a pozreli sme si /síce iba zvonka/ peknú arménsku katedrálu. Začalo silnejšie pršať a my sme prešli na Prospekt Svobody, čo je vlastne námestie s Ľvovskou operou. Nezdržiavali sme sa a v blízkej štvrti sme zamierili na obed. Zašli sme do Puzatej chaty, čo je sieť kantín s ukrajinskými národnými jedlami. Bolo tam plno študentiek a študentov, obzvlášť študentky boli minimálne pozoruhodné. Takú koncentráciu pekných dievčat som ešte nevidel. V rade sme špekulovali, čo si dať, ceny boli nízke a tak sme si dali zo všetkého, čo sa nám pozdávalo. Krumpi si dal najaké mäso s nejakými obaľovanými šiškami, ktoré boli vlastne tiež mäsom. Ešteže nemá nejaké vegetariánske úchylky...
Najedení sme vyšli von a vrátili sme sa do centra, pozreli sme ďalšie kostoly, medzi nimi peknú katedrálu. Furt pršalo, tak sme zaliezli do pivovaru Pravda. Podnik má asi 4 poschodia, na jednom z nich sme sa usadili a dali sme si pivko. Čapovali síce iba do 0,25l pohárikov, no na degustáciu to bolo optimálne. Keď sa trochu vyčasilo, rozdelili sme sa. Harty sa išiel dať ostrihať, my sme šli na električku ku kostolu svätej Alžbety a Oľgy /keď ono tam boli iba samé kostoly.../. Ten je dosť veľký, ale aj nový. Pri prehliadke nás zastavil jeden dedo a ponúkol nám ísť sa pozrieť na vežu. Vyšli sme hore, do nemalej výšky a otvoril sa krásny výhľad na mesto. Pokochali sme sa a dole sme dedovi zaplatili pár hrivien.
Neďaleko sme počkali na trolejbus, vyžívali sme tak štós polovičných lístkov, čo sme kúpili v jednej električke /po 1,5 hrivny.../. V trolejbuse len tak kukám, že aha "Když zazní signál, nevystupujte!". Porozhliadol som sa a objavil som aj nápis "Dopravní podnik města Zlín a Otrokovice", fasa... Vystúpili sme neďaleko katedrály svätého Juraja, čo bol oddelený komplex v tichšej časti centra. Opäť veľmi pekný. Okolo budovy Cirku sme prešli k električke a zviezli sme sa naspäť do centra. V električke sme na ceduľke zistili, že študentský lístok používame neoprávnene a hrozí nám štraf 60 hrivien. Fú, 2 éčka, načo som si kupoval lístok?
S Hartym sme sa stretli na námestí pred podnikom Pjana višnja, ponúkajúca iba akýsi višňový likér. Bol dobrý. Od tohoto momentu sa vlastne nejaké obzeranie pamiatok skončilo, už sme obzerali iba podniky. Teda, ešte sme sa pomotali po Rynku a pár uličkách okolo, ale potom sme zamierili do reštaurácie v podzemí. Pri vstupe sme museli vypiť a zvolať "Sláva Ukrajine!" Interiér bol zariadený v štýle bunkra, najlepšie boli drevené záchody a boršč z plechovej misky.
Okrem tohoto Harty našiel ešte iný podnik, tak sme tam zamierili. Reštika sa rozprestierala na všetkých poschodiach domu, vždy v 1 miestnosti na poschodie. Na streche bol lietajúci trabant a soška kominára s klobúkom, kam bolo treba hádzať kopejky. Susedia musia mať radosť! Pofotili sme sa v trabante a zašli sme na pivko. Pomaly sa zvečerievalo, zamierili sme do Pravdy, pozerať už nebolo čo. Cestou sme si dali slanú plnenú palacinku.
V Pravde už bolo plnšie, ale v priebehu večera sa veľmi rýchlo zaplnila, lebo tu bol koncert. Sedenie aj pivo tu bolo príjemné, tak sme ostali, až kým sme nemuseli odísť. Cestou na vlak sme nakúpili zásoby do vlaku a došli na vokzal. Náš vlak už čakal, šiel som sa pozrieť na mašinu. Dlhý vlak ťahali 2 sergeje. Nastúpili sme a vlak sa čochvíľa pohol smerom do Kyjeva. Tentokrát sme mali všetci spanie hore...
 |
| Plackartnyj |
Vystúpili sme a začali špekulovať, čo ďalej. Boli sme nevyspatí, bolo skoro ráno, rozvidnievalo sa a vonku bolo zima a hnusne. Vybrali sme sa na električku do centra. Najprv sme sa márne snažili kúpiť lístky, no nakoniec sme pochopili, že sa kupujú až vo vozidle. Prišla KT4-ka, do ktorej sa natlačilo veľa ľudí. Vnútri sme si kúpili kvytky po 3 hrivny /0,10€/ a odviezli sme sa do centra. Chceli sme si sadnúť do nejakej kaviarne, no všetko bolo zatvorené. Po nejakej dobe blúdenia centrom sme našli otvorený Mekáč, ktorý nás vyslovene zachránil.
 |
| Vokzal |
Naraňajkovali sme sa, oddýchli sme si a nakoniec sme aj vyrazili do mesta. Začali sme Citadelou, čo je akási pevnôstka na kopčeku nad mestom. Podobné stavby tam boli nakoniec minimálne 2, jedna zrekonštruovaná na pekný hotel a druhá pustnúca v lese. Okrem Citadely sme našli aj bunker, ktorý nám prišiel ako najromantickejšie miesto na dorazenie Chorticie. Bol to ťažký boj po ránu, no vyhrali sme nad ňou a vrátili sme sa späť do centra. Tu sme pozreli 3 zaujímavé kostoly blízko seba, najkrajší bol dominikánsky kostol.
Opäť sme sa vydali von z centra, tentokrát na Vysokyj zamok, kopec s výhľadom na mesto. Bol tu príjemný park, pohodovo sme sa prechádzali, až sme došli pod samotný vrchol. Tu sa chodník zostrmil a vyšli sme ponad stromy. Bolo zima a fúkalo, navyše začínalo pršať, takže sme si vyhliadku veľmi nevychutnali. Cestou dole sme sa opäť pomotali v parku a zišli sme do tichšej časti centra.
 |
| Budova opery |
Prešli sme naspäť do centra centrovatého a pozreli sme si /síce iba zvonka/ peknú arménsku katedrálu. Začalo silnejšie pršať a my sme prešli na Prospekt Svobody, čo je vlastne námestie s Ľvovskou operou. Nezdržiavali sme sa a v blízkej štvrti sme zamierili na obed. Zašli sme do Puzatej chaty, čo je sieť kantín s ukrajinskými národnými jedlami. Bolo tam plno študentiek a študentov, obzvlášť študentky boli minimálne pozoruhodné. Takú koncentráciu pekných dievčat som ešte nevidel. V rade sme špekulovali, čo si dať, ceny boli nízke a tak sme si dali zo všetkého, čo sa nám pozdávalo. Krumpi si dal najaké mäso s nejakými obaľovanými šiškami, ktoré boli vlastne tiež mäsom. Ešteže nemá nejaké vegetariánske úchylky...
 |
| Rynok |
Najedení sme vyšli von a vrátili sme sa do centra, pozreli sme ďalšie kostoly, medzi nimi peknú katedrálu. Furt pršalo, tak sme zaliezli do pivovaru Pravda. Podnik má asi 4 poschodia, na jednom z nich sme sa usadili a dali sme si pivko. Čapovali síce iba do 0,25l pohárikov, no na degustáciu to bolo optimálne. Keď sa trochu vyčasilo, rozdelili sme sa. Harty sa išiel dať ostrihať, my sme šli na električku ku kostolu svätej Alžbety a Oľgy /keď ono tam boli iba samé kostoly.../. Ten je dosť veľký, ale aj nový. Pri prehliadke nás zastavil jeden dedo a ponúkol nám ísť sa pozrieť na vežu. Vyšli sme hore, do nemalej výšky a otvoril sa krásny výhľad na mesto. Pokochali sme sa a dole sme dedovi zaplatili pár hrivien.
 |
| Sv. Alžbeta a Oľga |
Neďaleko sme počkali na trolejbus, vyžívali sme tak štós polovičných lístkov, čo sme kúpili v jednej električke /po 1,5 hrivny.../. V trolejbuse len tak kukám, že aha "Když zazní signál, nevystupujte!". Porozhliadol som sa a objavil som aj nápis "Dopravní podnik města Zlín a Otrokovice", fasa... Vystúpili sme neďaleko katedrály svätého Juraja, čo bol oddelený komplex v tichšej časti centra. Opäť veľmi pekný. Okolo budovy Cirku sme prešli k električke a zviezli sme sa naspäť do centra. V električke sme na ceduľke zistili, že študentský lístok používame neoprávnene a hrozí nám štraf 60 hrivien. Fú, 2 éčka, načo som si kupoval lístok?
 |
| Sv. Juraj |
 |
| Pjana višnja |
 |
| Trabant nad Ľvovom |
V Pravde už bolo plnšie, ale v priebehu večera sa veľmi rýchlo zaplnila, lebo tu bol koncert. Sedenie aj pivo tu bolo príjemné, tak sme ostali, až kým sme nemuseli odísť. Cestou na vlak sme nakúpili zásoby do vlaku a došli na vokzal. Náš vlak už čakal, šiel som sa pozrieť na mašinu. Dlhý vlak ťahali 2 sergeje. Nastúpili sme a vlak sa čochvíľa pohol smerom do Kyjeva. Tentokrát sme mali všetci spanie hore...
 |
| Koncert v Pravde |
Komentáre
Zverejnenie komentára