Ukrajina - 5. a 6. deň

Kyjev - 013O - Čop - SK/UA - Čierna nad Tisou - Košice - Bratislava

Produkty spotrebiteľsko-spotrebného testu

Tretí a posledný deň v Kyjeve sa konečne vcelku vyčasilo a my sme sa vybrali metrom na Hidropark. Je to stanica na ostrove na Dnepri. Prešli sme sa po moste, "pokochali" sme sa výhľadmi na paneláky a dostali sme sa do obrovskej telocvične. Odvtedy mám trochu komplex menejcennosti, nakoľko som predtým nevidel babičku robiť brušáky a deduška zhybovať. Nejakí trénujúci vojačikovia už vôbec neprekvapili.

Ževraj Karpaty...

Na ostrove bol aj park miniatúr, kde sme tiež zašli. Teta nám najprv nechcela predať študenstký lístok, lebo veď nie sme na ukrajinskej škole, no keď sme sa obrátili na podpätku, tak zmenila názor a pustila nás za polovičné vstupné. Niektoré makety boli fajn, niektoré boli vcelku vtipné. Napríklad maketa symbolizujúca Karpaty.

Vrátili sme sa späť do centra, ešte chvíľu sme sa pomotali po uličkách a po x-tý raz sme došli na Majdan, odkiaľ sme došli na ubytko. Zobrali sme si veci a zamierili sme na vokzaľ. Tentokrát sme nešli metrom, ale vybrali sme kombináciu električky a trolejbusu. Trolejbus šiel úplne narvaný na prasknutie, iba sme stáli v mase tiel a sledovali ako nám nad hlavami putujú hrivny jedným smerom a cestovné lístky smerom späť. Na električku sme pre zmenu čakali vcelku dlho, a tak som si stihol obzrieť krásnu geometriu trate z BKV panelov. T3-jka došla skoro prázdna a tak to aj ostalo až na konečnú na stanici. Múrik na obratisku práve omietali, ale niečo obdobné som asi nikdy nevidel. Hocijaká smažka by to zadarmo urobila krajšie...

Našli sme náš vlak, v ňom naše miesta a čakala nás už len 15-hodinová cesta do Čopu. Zľahka sme pootvorili okno, čo sa neskôr ukázalo ako veľká chyba, keďže niekde na polceste sa vlak obrátil a začalo na mňa fúkať. Samozrejme okno už naspäť dovrieť nešlo. Tak som tam aspoň napchal jednu z 2 plachiet, čo človek dostane. Pomohlo, ale iba trochu. Niekde v Mukačeve sme sa vyhrabali z ležadiel a po chvíli vystúpili v Čope.

Stanica je tam pekná, no kúpiť lístok do Čiernej bol celkom problém, lebo sme nemali dosť hrivien. Na kartu zabudnite, tak sme bežali vymeniť 10€. Kým sme ich vymenili, tak teta zobrala aj eurá a vrátila nám hrivny. Na vokzali sme prešli ešte pasovou kontrolou a nasadli do slovenského vlaku. Bol to kultúrny šok, z plackarty rovno Bdteer-u. Pohli sme sa smer Slovensko a na čiare došli policajti a colníci. Pasová bola rýchla, colná kontrola už dlhšia. Ale potom začali majstri rozoberať vlak a k tomu chýbala už len zvučka z A je to! Fakt Pat a Mat v reále.

V Čiernej sme si na stanici, ktorá zamrzla v 89-tom kúpili lístky domov a poobzerali si okolie stanice. Najmodernejším vagónom aký ZSSK má sme došli až do Košíc. Chceli sme si dať obed, no dostalo sa nám typickej slovenskej pohostinnosti. Síce máme akciu 3 pizze za cenu 2, no nemôžete si ju dať u nás, lebo to platí iba na rozvoz. Dementi. Tak sme si ju zobrali do krabice a zožrali ju na námestí. A potom už iba posledných 6 hodín vo vlaku do BA...

Stanica v Čiernej nad Tisou